Posledné dni na nás vyskočilo viacero depresívnych štatistík (patríme údajne k najrusofilnejším krajinám v EÚ + ku krajinám s najväčšou dôverou v konšpirácie) tak premýšľam nad tým, odkiaľ sa to zobralo. Prečo sú fašizujúce tendencie na Slovensku silnejšie ako v iných krajinách? Čo za to môže? Moje vysvetlenia sú namiešané z koktailu prísad ako rast nerovnosti, šok z budúcnosti, mizerné školstvo, nedostatočná urbanizácia, globálne trendy, história krajiny a Robert Fico.
Rast nerovnosti – silne ovplyvňuje náladu v spoločnosti, lebo keď ľudia vidia, že poctivá práca nestačí a veľa neprinesie, ale že oveľa viac sa darí rôznym polosociopatickým špekulantom, ktorí v tom „vedia chodiť“ a systém ich ešte chráni a nezdaňuje, radikalizujú sa – a nečudujem sa im, toto naštve
Šok z budúcnosti – žijeme v najdynamickejšom období ľudských dejín, nikdy sa toho nedialo tak veľa v tak krátkom čase; držať s dobou krok je brutálne náročné aj pre ľudí s nadpriemerným IQ, no a väčšina ľudí hold nadpriemerné IQ nemá, takže ju svet premáha a je z neho v šoku
Mizerné školstvo – do ktorého sa neinvestuje ako by bolo treba a preto nepritiahne za učiteľov tých najtalentovanejších v spoločnosti, nemá šancu produkovať obyvateľstvo, ktoré vie s komplexnosťou reality narábať
Nedostatočná urbanizácia – posledné desaťročia sa za komunistov našliapnutý urbanizačný proces takmer zastavil, patríme stále k najmenej urbanizovaním krajinám v EÚ a myšlienkový svet ľudí z vidieka je iný, než ľudí z mesta
Globálne trendy – nerovnosťou a šokom z budúcnosti trpí celá Západná civilizácia, neoliberalizmus je hold mizerný systém, ktorý rozkladá celý Západ z vnútra
História krajiny – Slovensko nikdy nepatrilo medzi „lumenov Európy“, nemáme preto intelektuálne elity, ktoré by sa vedeli s výzvami doby popasovať a vysvetľovať ich obyvateľstvu + keďže sami seba vnímame už celé generácie ako chudobnú krajinu, tí najtalentovanejší odtiaľto vždy odchádzali a odchádzajú a tak intelektuálne elity ani nemá kto vytvoriť
Robert Fico – ako najvplyvnejší človek v poprevratových dejinách krajiny mal možnosť s tým niečo urobiť, ale pohorel; vyberal si totiž vždy tú ľahšiu cestu a viac mu záležalo na vlastnej moci ako na progrese krajiny; nemal nikdy pozitívnu víziu pre Slovensko a tak to tu celé roky len chradlo a prepadalo sa, až to prišlo do takého levelu úpadku, že národ si z trucu zvolil najneschopnejšiu partiu ľudí, aká nám kedy vládla.
Pri Ficovi sa ešte trochu pristavím, lebo to čo robí je zaujímavý jav. Jeho posadnutosť mocou je totiž taká extrémna, že si vyberá tú najkratšiu cestu k jej dosiahnutiu. A keďže je oveľa ľahšie ľudí manipulovať než viesť, rád národom manipuluje a hrá to na najnižšie pudy. Z krátkodobého hľadiska je to efektívne a Fico dosahuje to čo potrebuje, lenže keď živíte v spoločnosti tie najodpornejšie elementy pridlho, majú tendenciu z dlhodobého hľadiska rásť a silnieť až do levelu, ktorý nikto súdny nemá chcieť. Fico tak vytvára Frankensteina fašizmu a radikalizácie. Je to smutnou iróniou krajiny, že akože ľavičiar (i keď on ľavičiar nikdy nebol, lebo skutočný ľavičiar by to čo Fico robil celý život nikdy nespravil) radikalizuje obyvateľstvo a posúva ho stále viac a viac doprava a spoluvytvára všetkých tých Kotlebov, Uhríkov a Mazurekov, ktorých tu teraz musíme trpieť. Krajina tak ide presne opačným smerom, než kam by ju autentický ľavičiar mal ťahať. Keď moc je ale tak chorobne príťažlivá a Fico sa rád spojí aj s diablom, len aby sa k nej dostal zase a zase a zase a zase a zase….
