V časopise Nature uverejnili 4.marca 2020 článok o vymieraní pralesov. Opisovali v ňom, že v hmote stromov v pralesoch je obsiahnutých 250 miliárd ton CO2 = polovica všetkého CO2 obsiahnutého v biomase na planéte = pralesy slúžia ako prirodzené „zachytávače“ CO2. To by malo znamenať, že čím viac CO2 je v atmosfére, tým lepšie pre pralesy. A toto presne autory článku analyzovali, keď si zobrali dáta od roku 1968 po súčasnosť vo vyše 500 pralesoch sveta v Južnej Amerike a Afrike. Zistili, že v devätdesiatych rokoch naviazali pralesy na seba 46 miliárd ton CO2 = 17% vtedajšej produkcie CO2 ľudstvom, ale o 20 rokov (2010 a neskôr) kleslo zachytávanie CO2 na 25 miliárd ton. Na otázku, prečo to tak je, odpovedali, že vyšší obsah CO2 v atmosfére so sebou nesie zmenu klímy = dlhšie suchá, viac tepla, priliž silné zrážky, na čo stromy v pralese reagujú zvýšenou neschopnosťou viazať na seba CO2. A to do týchto čisiel neboli zarátané vyrubovania pralesov, lebo vedci skúmali len pralesy, ktoré boli relatívne nedotknuté rukou človeka. Zistili, že čím viac CO2 v atmosfére bude, tým neschopnejšie budú pralesy viazať CO2. Budeme mať teda stále väčšie a väčšie problémy so stúpajúcim CO2 v atmosfére a pralesy nám samé od seba nepomôžu. Budeme si musieť pomôcť sami. Čo je len fér, lebo to my toto všetko spôsobujeme.
