Už dlho ma zaráža, odkiaľ sa tie lokálpatriotické tendencie v takej veľkej časti populácie posledné roky berú. Kotleba, Fico, Harabin atď na národniarskej vlne úspešne surfujú už roky. Moja osobná teória je, že je to prejav ohrozenia, ktoré ľudia pociťujú. Chápem to, aj ja sa bojím. Zbrojenie, ekológia, nerovnosť, nové tisícročie, nové technológie, utečenci atď. Pandorina skrinka je dokorán a nikto ju nevie zavrieť. Strach je úplne prirodzená reakcia. A určitý typ ľudí sa v ohrození utieka k tomu, čo dôverne poznajú. Taká je ľudská prirodzenosť.
Trochu problém je, keď sa to so schovávaním sa pod sukňou matky národa preženie a zájde to do iracionálneho na Slovensku po Slovensky extrému. V obrázku je ukázané, z akých jazykov je vlastne vyskladaná napríklad angličtina (pre slovenčinu sa mi to nájsť nepodarilo, ani na SAV sa zdá sa také nemajú). To, že jazyky sú taký mišmaš, viem už dlho a preto mi tieto lokálpatriotické výkriky prídu také zvláštne. Žiaden národ nie je sterilný, žiaden jazyk nie je sterilný, žiadna kultúra nie je sterilná, tobôž nie v Európe. Všetko je to tu jeden veľký guláš. No a Slovensko/slovenčina je po všetkých tých storočiach nájazdov, sťahovaní, presídľovaní, maďarizácii a deportácii guláš na steroidoch.
Veď aj preto fandím DiEM25, lebo každý z nás je najprv človek, potom Európan a až potom Slovák. Naša európska identita je nadradená tej slovenskej. Tak to hold je. Môže sa to niekomu nepáčiť, ale tak ako sa neriešia zákony fyziky, gravitácia, alebo smrteľnosť, nemalo by sa riešiť ani toto. Niektoré veci treba na živote akceptovať a zariadiť sa podľa toho, že také sú. Preto treba Európskemu projektu fandiť, urobiť všetko čo sa dá, aby uspel a s za boha a za národ vykrikovaním podľa možnosti prestať.