Silnenie fašistických tendencii tak na Slovensku ako aj v celej Západnej civilizácii a iracionálne antivaxerstvo veľkej časti populácie, ktorá sa zgrupuje práve okolo neofašistických/autoritárskych strán, to sú zaujímavé fenomény dneška, ktoré si pýtajú vysvetlenie. Tak čo za tým celým môže byť? Možno je časť vysvetlenia niečo, čomu sa hovorí „sociálny imunitný systém“.
Predstavte si, že by ste národ, krajinu, spoločnosť vnímali ako telo. Že by váš individuálny imunitný systém, bola len jedna „bunka“ v tele spoločnosti. Proste, že by imunitný systém mal aj spoločenskú povahu a rozmer. Všimnite si pritom, čoho sa silne konzervatívni/fašisticky zmýšľajúci ľudia boja. Boja sa cudzincov, boja sa spoločenskej zmeny, vynášajú morálne súdy ohľadom sexuality, proste majú silnú potrebu „poriadku“. Snaha konzervovať status quo a snívanie o dávnych časoch mŕtvych predkov, o „tradičných hodnotách“, to je počuť od tejto komunity stále. Prečo? Lebo majú silne nastavené čidlá na hnus = na fyziologickú reakciu, keď je živočích konfrontovaný s niečím chorobným a škodlivým. Hnus sa spája medzi iným s jedlom = so situáciou, keď niečo nové, cudzie a podozrivé vstupuje do tela, podobne ako ihla pri očkovaní. Takýto ľudia obraňujú hranice krajiny podobne ako obraňujú telo. Obraňujú hranice, lebo chcú žiť v predvídateľnom, známom svete. Neprekvapuje, že konzervatívni ľudia sú v testoch otvorenosti oveľa opatrnejší ako progresívci. Komplexita novosti ich proste desí viac a reagujú na ňu citlivejšie. Konzervatívni ľudia odmietajú taktiež sexuálne menšiny, lebo voľnomyšlienkarstvo v sexe sa pre nich spája s chorobami, podobne ako sexuálna promiskuita, ale zároveň prekvapujúco dobre tolerujú príjmovú a majetkovú nerovnosť. To preto, lebo premýšľajú o nerovnosti v rozmeroch zločinu a trestu. Premýšľajú o hierarchii ako o odmene za snahu, alebo treste za lenivosť. Padni komu padni psychológia. Aj preto vynášajú striktné morálne sudy a majú tendenciu prísne trestať. Majú silne čierno/biele videnie sveta a potrebu poriadku. Cenia si čistotu. Hitler sa údajne kúpaval štyri krát denne. Zhnusenie inakosťou a čistota ako liek.
Takíto ľudia žili vždy, prečo ale posledné roky tieto tendencie znovu silnejú? Lebo svet je chaotickejší ako býval a potreba poriadku, rovnováhy a návrat k bezpečiu tradície silnie. Dnes žijeme vo svete, ktorý je „šokovaný budúcnosťou“, vo svete, kde zmeny sú tak rýchle, že veľká časť populácie je v permanentnom strese. Môže za to technologická revolúcia posledných desaťročí. Ak sa pýtate, prečo títo ľudia odmietajú vedu, tu je časť odpovede. Veda a technologický pokrok prirodzene spolupracujú a je len racionálne nemať rád vedu = zdroj stresu/šoku z budúcnosti. Hlavne keď veda je tak velebená ekonomickými elitami, ktoré na technologickom pokroku po druhej svetovej vojne rozprávkovo zbohatli. Nie je taktiež náhoda, že títo ľudia veria na konšpirácie ohľadom Židovských elít, alebo že odmietajú moslimov. Tieto skupiny boli odnepamäti pre takto zmýšľajúcich ľudí podozrivé, tak ako všetka inakosť a novoty.
Podstatné je si uvedomiť, že tieto reakcie a toto zmýšľanie majú svoje rácio. Xenofóbia, strach/odpor voči cudzincom, je normálna a viac alebo menej ňou trpíme všetci. Veď preto sa zdravíme podávaním ruky, alebo zdvihnutím dlane, aby sme ukázali, že nemáme v rukách zbraň. „Sociálny imunitný systém“ sa vyvinul a stále je tu s nami preto, lebo funguje. Cudzinci totiž naozaj prenášali celé ľudské dejiny choroby – viď obrázok s najznámejším a dobre zdokumentovaným prípadom, keď cudzinci priniesli niekam infekciu. Milióny za tento kontakt civilizácii zaplatili životom. Všetko je to otázka rovnováhy. Príliš otvorená spoločnosť naozaj riskuje rozklad, spôsobený prisilnými zmenami. Príliš uzavretá spoločnosť, ale zasa riskuje úpadok a stagnáciu spôsobenú nulovou výmenou ideí a tovarov. Očakávam, že najbližšie roky tieto tendencie budú v spoločnosti ešte silnieť. Korona je žiaľ voda na fašizoidné mlyny strachu, hnusu a uzavretosti.
„Každé spoločenstvo je vystavené dvom protikladným nebezpečenstvám: na jednej strane skostnatenosť prílišnou disciplínou a úctou k tradícii; na druhej strane rozpustenie, alebo podrobenie sa cudzím výbojom, prostredníctvom rastu individualizmu a osobnej nezávislosti, ktorá znemožňuje spoluprácu.“
— Bertrand Russell
