Pod Slovenskom sa trasie stolička. Kto to nevidí je slepý. Politici a oligarchovia v pozadí, si tu z ľudí spravili trhací kalendár. Snaha o vyvolanie referenda státisícmi občanov skončila v koši. Vojenská zmluva s USA sa podpíše, nech to stojí čo to stojí a na konsekvencie sa nehľadí. Po nás potopa. Aj keď sa krajina prepadá do najväčšej zadlženosti v histórii, na zbrane sa peniaze nájdu, aj keby na chleba nebolo. Priemerná mzda je 1200 bruto, i keď ceny máme ako na Západe. Potravinová sebestačnosť, alebo vyrovnávanie sa regiónov je utópia rovnako, ako potrestanie privatizérov minulosti za všetky krádeže na národe, ktorých sa dopustili. A môžem pokračovať vo vyratúvaní toho úpadku ešte dlho. Úplne legitímna je preto otázka, prečo sa to deje? Prečo si tu z nás politici a oligarchovia robia dobrý deň? No a v obrázku máte časť odpovede. V Rakúsku sa politicky angažuje o 1000% !!! viac ľudí ako u nás. U nás vyhral voľby Matovič na čele politickej strany s 45 členmi. Že sa také niečo volá politická strana a že to vyhrá ešte aj voľby, to je fenomén a politický zázrak, ktorý sa môže stať len u nás. V Rakúsku má vedúca strana v krajine 500 000 členov. To je 10x viac ako všetky naše strany dohromady. Ak niekto chce rýchlokurz v lekcii z vnútrostraníckej kontroly, legitimity moci a toho ako vyzerá nie dokonalá, ale predsa o 1000% dokonalejšia demokracia, tu ho má. Apatia má hold svoje konsekvencie. Nič nerobiť, do ničoho sa nezapájať a čakať, že veci budú fungovať lepšie ako fungovali v minulosti, to je logický kotrmelec pri ktorom hrozí, že si takto uvažujúci jedinec zlomí krk. Žiaľ, kopec z nás si doslova ten krk láme. Stačí sa kedy-tedy v Bratislave prejsť po centre a potrénovať si schopnosti kľučkovania medzi bezdomovcami. Bizarné je, že ľudia sa ešte aj čudujú, čo sa deje. Čo robiť? Zapojiť sa do politického zápasu a stať sa členom v strane/hnutí s ktorým sympatizujete. Naozaj na to netreba veľa a náš južný sused je dobrý príklad toho, že to funguje.
