MY PROGRESÍVNI ĽAVIČIARI SME AKO KANÁRIKY V BANI

Voľakedy baníci v baniach zomierali pravidelne. Nedýchateľný vzduch vďaka škodlivým plynom, ktoré sa znenazdajky v baniach uvoľňovali, ich zabíjal v priebehu pár sekúnd. Najprv začali byť malátni, potom odpadli a potom bol koniec. Preto so sebou tí inteligentnejší a opatrnejší baníci začali brávať drobné zvieratá, ktorá majú senzitívnejšie dýchacie cesty a na škodlivé plyny vo vzduchu sú citlivejšie. Najviac sa osvedčili kanáriky. Keď kanárik štebotal dobre bolo, akonáhle stíchol, alebo nebodaj odpadol, bolo treba utekať.

Prečo o tom hovorím je, že aj ja sa cítim byť celé roky takým kanárikom. Snažím sa ľudí upozorňovať na tie hrozby, ktoré sú pred nimi, ale ľudia nereagujú. Dlho ma to intenzívne štvalo, nechápal som, prečo je im jedno niečo, čo im z môjho pohľadu musí kričať do tváre, že je problém, kým som pochopil, že som ako tie kanáriky. Jednoducho som vnímavejší a rozhľadenejší ako väčšina ľudí. Tam kde oni necítia nebezpečenstvo a zdá sa im, že všetko je v pohode ja vidím, že niečo nedobré na nás ide. Vidím okolo seba kopec ľudí, ktorí sú ako ja, ktorí upozorňujú už celé roky na hrozby militarizácie, na hrozby ekologického rozvratu, na konsekvencie nárastu nerovnosti. Upozorňujú na ne a verejnosť nepočúva. Nepočúva, lebo sa riadi heslom „kým hudba hrá, treba tancovať“, podobne ako keď hrali muzikanti na potápajúcom sa Titaniku a ľudia tancovali. Veď to predsa nemôže byť celé až také vážne. Prečo niečo meniť? Načo počúvať tých, čo nás upozorňujú na riziká. A potom príde tornádo do Čiech, Ruská armáda na Ukrajinu a Jaroslav Haščák sa prehupne cez 1 miliardu Euro majetku.

Mnohí sa teraz tvária prekvapene a rozumiem im. Posledných 10 – 15 rokov strávili v opojnom tanci ignorantstva. Nás kanárikov nepočúvali a mysleli si, že keď si budú žiť svoje životy, nevystrkovať moc hlavu a robiť len to nevyhnutné minimum, čo sa po nich chce, všetko bude OK. Mám pre nich zlú správu. Nebude. Časy nevyhnutného minima sú za nami. Dnes si buďto vyhrnieme rukávy a začneme konečne intenzívne pracovať na tom, aby sa veci zásadne zmenili, alebo toto storočie neprežijeme. A to hovorím ako kanárik, ktorý len spozornel a prestal spievať. Ešte je snáď čas, ešte sa to snáď dá zachrániť. Lebo poznám aj takých, čo hovoria, že už je neskoro. Je na vás, či nás kanárikov budete konečne počúvať, alebo budete riskovať podobne ako baníci, čo si ich so sebou do bane nebrávali. Veď je to predsa v pohode, aj včera som v tej bani bol a nič sa mi nestalo. A potom prišiel deň, keď z tej bane taký hrdina viac nevyšiel…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *