Jedna zo základných téz ľavicového myslenia, je snaha o čo možno najväčšiu rovnosť, o čo možno najväčšiu solidaritu. Nie je to samoúčelná snaha. Na množstve výskumov je dokázané, že rovnosť a solidarita fungujú lepšie ako nerovnosť a nesolidarita. Rovnosť a solidarita sú o vzájomnej pomoci a podpore. Rovnosť a solidarita sú o podelení sa v situácii, keď je treba sa podeliť. Vo fungujúcich krajinách sú za týmto účelom zavedené progresívne dane. Slovensko žiaľ k fungujúcim krajinám nepatrí. U nás v podstate progresívne dane neexistujú. A neexistuje ani skutočná solidarita. Lebo ak by existovala, zaviedlo by sa aspoň dočasne niečo, čo v Argentíne a iných krajinách zaviedli. Jednorazovú solidárnu daň z majetku tých najbohatších. Lebo keď je zle, treba si pomáhať. Na číslach v tabuľke vidíte, že naši najbohatší by ju mali z čoho zaplatiť. Ak by sme ich majetok zdanili 20%, ešte stále by mali 5 miliárd majetku (čo je stále na môj vkus priveľa) a štát by mal o takmer 1,5 miliardy viac. Vo fungujúcej krajine by toto bola téma a neriešilo by sa či, ale ako. Prečo mlčíme a nepožadujeme vyššie zdanenie najbohatších?
