AD: Miroslav Beblavý: Čas byť pravičiarom
Môže sa to zdať ako vtip, ale nie je. Po rokoch skrachovaných pravicových politík prichádza staro-nová nádej pravice Miroslav Beblavý s rovnakým receptom pre Slovensko: byť ešte väčším pravičiarom. A to nie hocijakým, ale opäť „trochu thatcherovským“. Aby sme to preložili do ľudskej reči, Beblavý chce viac socializmu pre bohatých a viac kapitalizmu pre ostatných.
Prechádzkami centrom Bratislavy, Košíc a Žiliny nadobudol dojem, že už sme materiálne za vodou. Zrejme počas nich zabudol nahliadnuť do bočných uličiek, predmestských sídlisk, či odľahlých dedín, pretože by tam uvidel čosi iné. Nenašiel by tam luxusné podniky, drahé obchody, ba niekde ani tečúcu vodu. Ale naštvaných, vyčerpaných ľudí a chudobu. A s veľkou radosťou by ho tam asi nevítali.
On si ale aj po rokoch odriekava riekanku o nižších daniach, efektívnom súkromnom a prebujnelom štátnom sektore. Štátny sektor? Žeby sme mali veľa zdravotníkov a boli by neefektívni? Žeby nás súkromný sektor svojim žobronením o odpustenie daní, o dotácie na výskum, obranu či pomoc v prípade krachu neoberal o značné prostriedky? Alebo žeby sa chudobným a chudobnejším nedali znížiť dane bez toho, aby štát prišiel o zdroje, ak by boli odstupňované? Aký odborník je teda Beblavý?
V roku 2010 publikoval v Ekonomickom časopise štúdiu o dopadoch rovnej dane, ktorú tu zavádzali jeho thatcherovskí kolegovia z SDK a SDKÚ. Dospel v nej k zisteniu, že „zavedenie rovnej dane spolu s existujúcimi či novozavedenými hornými limitmi na platenie odvodov ešte viac zvýšili rozdiel v daňovom zaťažení práce medzi strednou vrstvou a najvyššími príjmovými vrstvami v prospech vyšších príjmových vrstiev.“ Inak povedané, politiky pravicových vlád, na ktorých sa podieľal, poškodili strednú vrstvu, ktorá patrila medzi ich voličov.
V tej istej štúdii Beblavý dodáva, že rovná daň „nebola zavedená v žiadnej západoeurópskej krajine, ani v neeurópskych členoch OECD.“ Priznáva tak, že zázračné pravicové recepty, ktoré sa rozhodli vyskúšať na Slovákoch, nezaviedli v žiadnej rozvinutej krajine. Mikloš systematicky poškodzoval vlastných voličov a Beblavý k tomu dospel po rokoch analýzou. To nám môže poskytnúť obraz o tom, čo navrhuje v súčasnosti, a ako by to mohol hodnotiť spätne.
Podobne ako dve Dzurindove vlády, i Ficova či Matovičova vláda boli pravicovými vládami, ktoré však svoju nespravodlivú politiku dopĺňali sociálnymi balíčkami. Ich podstata – od prístupu k daniam či systémovým nerovnostiam – ale bola stále rovnaká. Je preto konečne čas na skutočné ľavicovú politiku a následne aj ľavicovú vládu. Iba tie môžu ľuďom zaručiť lepšie podmienky pre život, zvýšiť dôveru občanov v štát a poraziť narastajúci fašizmus.