Zmätok okolo vojny na Ukrajine by sa dal stručne vyjadriť slovami: Každý si bráni svoje záujmy. Má ich Ukrajina, majú ich Spojené štáty, tak prečo by ich nemohlo mať Rusko? Niektorí z toho následne vyvodzujú záver, že by sme nemali pomáhať žiadnej zo strán. Veď kto z nich je bez viny nech hodí kameňom… Putin si takisto len bráni svoje záujmy. Je to pochopiteľné, je to normálne. Nemôžeme mu do nich zasahovať, lebo by veci mohli byť ešte horšie.
Otázkou je, čo môže byť horšie? Čo môže byť horšie ako ultraneoliberál Putin, vysávajúci zisky z ruských štátnych firiem do súkromných rúk, takže nerovnosť dosahuje takej obrovskej úrovne, že 60% majetku vlastní 1% obyvateľstva? Čo môže byť horšie ako autoritársky vládca, ktorý ešte pred začiatkom vojny zničil politické a občianske organizácie v krajine, ktorý bije a na dlhé roky zatvára do väzenia svojich kritikov?
Nie je príčinou situácie v Rusku práve Putinov režim šíriaci v ľuďoch cynizmus a beznádej?
Na Slovensku túto predstavu, že by mohlo byť ešte horšie šíria členovia a sympatizanti strany Smer-SD. Namiesto toho, aby vyvinuli snahu na zlepšenie spoločenských pomerov by daný stav najradšej zakonzervovali. Domnievajú sa, že široké vrstvy zlú životnú situáciu nejako zvládnu, a to napriek tomu, že rozpory ďalej rastú a situácia sa každým rokom zhoršuje.
Namiesto podpory oprávnených požiadaviek verejnosť upozorňujú, aby sa uspokojila s tým, čo mala a že už nič lepšie ako jej dali oni mať nebude. Nechcú pripustiť, že žiaden diktátor ani vláda tu nemôže byť večne pokiaľ nerieši sociálne problémy ľudí. Veľmi neochotne sa vyrovnávajú so svojou stratou moci a a vplyvu a tak kopú na všetky strany – obviňujú druhých, útočia a konšpirujú. K tomu sa nájdu idioti, ktorí ich v tom ešte podporujú.
Je vidieť, že šok z neoliberálnych reforiem – či na Slovensku alebo v Rusku – stále trvá. Dôkazom je, že ešte aj dnes sa mnohí ľudia boja akejkoľvek politickej zmeny, hoci by smerovala k lepšiemu. Pre konzervatívcov je tento prístup pochopiteľný, pretože vyplýva z ich odporu voči pokroku. Úlohou ľavice je však vytvárať lepšie alternatívy, nie konzervovať to, čo tu je. Pomery sa menia neustále. Preto je na nás, či ich necháme upadať, alebo budeme usilovať o ich zlepšenie.