Demokracia (vláda ľudu, vláda väčšiny) je nám predkladaná ako ideál, ideál, ktorý asi nikdy plnohodnotne nedosiahneme, pokiaľ ľudia budú ľuďmi, lebo vždy budú silnejší a slabší, schopnejší a menej schopní, tí čo si svoje záujmy vedia presadiť na úkor ostatných a tí, čo ťahajú za kratší povraz. Nie je ale jedno, ako veľmi sme od tohto ideálu vzdialení. Nie je jedno, či sa snažíme tento ideál naplniť a čo možno najviac sa mu priblížiť, alebo či na jeho dosahovanie úplne rezignujeme a budeme žiť v totalite, alebo plutokracii (vláde majetných). Nie je jedno, či sa necháme klamať a uveríme, že to v čom momentálne žijeme je demokracia, lebo sa to povie x-krát v médiách. Fakty budú faktami, či sa vám páčia, alebo nie a pravda bude pravdou, či ju chcete počuť, alebo nie.
Faktom je, že na pracoviskách, miestach kde strávime najviac bdelého času, fungujeme v totalite. Šéf je tam kráľ a my jeho poddaní a poddané. Na pracoviská demokracia ani v 21. storočí ešte stále nedorazila takmer vôbec. Je zvláštne, že sa o tom takmer vôbec nehovorí. Ako môžeme žiť v demokracii, keď na miesto kde strávime najviac bdelého času demokracia ani nepáchla? Veď aj preto je jeden z hlavných bodov programu DiEM25 demokraciu na pracoviská zavádzať = podporovať vlastnenie firiem zamestnancami. Demokracia na pracovisku je tu a teraz proste utópia a my sa môžeme čičíkať aspoň tým, že demokracia panuje údajne v politickej sfére.
Či je to naozaj pravda, alebo nie, pred pár rokmi skúmali vedci z amerického Princetonu. No a v obrázku máte výsledok. Americká politika nie je demokratická. Lebo ak by bola platilo by, že čím väčšia masová podpora, tým skôr sa nejaká politika presadí – viď čierna linka „Ideálneho zastúpenia“ = čím väčšia percentuálna podpora, tým vyššia percentuálna pravdepodobnosť presadenia danej politiky. Záujmy a preferencie spodných 90% populácie nie sú podľa tejto štúdie presadzované takmer vôbec (nikdy sa nedostanú cez magickú hranicu 50%, stále tancujú okolo 30% pravdepodobnosti presadenia preferovaných politík, aj pri takmer 100% podpore). Zatiaľ čo záujmy a preferencie najbohatších 10% sa presadia takmer vždy – takmer presne kopírujú čiernu linku „Ideálneho zastúpenia“. A to skúmali vyše 2000 politík, za vyše 20 rokov hlasovaní Kongresu. Proste objektívnejšie to takmer ani nemôže byť, lebo buďto sa niečo odhlasuje, alebo nie, buďto sa nejaký dôležitý zákon prijme, alebo nie. Záver je to smutný. Bohatí si presadia čo chcú, jedno či je to populárne, alebo nie a väčšina sa môže len prizerať. Nie, toto v čom už desaťročia žijeme preto nie je demokracia (lebo len úplný naivko si myslí, že na Slovensku je to inak, než v USA), žijeme v mixe plutokracie a totality a ak sa tomu tu a teraz nepostavíme, bude sa to len zhoršovať. Fungujúca demokracia totiž nie je žiaden piknik. Treba za ňu sústavne bojovať. Treba sa organizovať v práci v odboroch a v politickej sfére v politických stranách. Bohatí sa svojej moci totiž len tak nevzdajú. Im momentálny nedemokratický stav vyhovuje.
