Už ako malý som veľmi rád čítal o ústavách a zriadeniach rôznych štátov – súčasných a aj historických. A už vtedy ma vždy štvalo ako sa podľa mňa pokrytecky vykladali. V knihách vždy stálo, že sú naša súčasné republiky demokracie a naopak o Ríme sa väčšinou (s istými výnimkami ako napríklad Montesquieu) konštatovalo, že demokraciou nebol, že bol oligarchiou. Dovoľujem si spochybniť tento zažitý názor a myslím, že Rím (od istej doby samozrejme) bol naopak demokratickejší ako naše súčasné republiky (aj keď určite menej demokratický ako Atény). Ako argumenty v prospech toho, že bol Rím oligarchia sa často uvádza korupcia, klientelizmus a fakt, že boli do rôznych úradov v praxi takmer výhradne volení bohatí. Všetko to bez pochýb sedí. Problém je, že to sedí aj na súčasnosť. A žiaľ stále viac – všetci predsedovia koaličných strán sú dnes milionári a posledné prezidentské voľby v USA boli najdrahšie v histórii, kým bežný človek nemá dnes ani teoretickú šancu sa americkým prezidentom stať (u nás ju snáď aspoň trochu teoretickú myslím stále má) bez nejakej podpory oligarchov.Teda v tomto nie sme od Rimanov o nič lepší.
V čom sme ale naopak dokonca horší? U nás (a aj v USA a väčšine súčasného dokonalého údajne demokratického sveta) nerozhoduje ľud (,, démos“) priamo doslova o ničom. Rozhodujú (v tom lepšom prípade) politikári v parlamente – čo je ale už samo osebe v antickom poňatí skôr vláda niekoľkých (oligarchia) ešte aj bez zohľadnenia majetkov, lobbingu a spol.V Ríme muselo ľudové zhromaždenie odhlasovať každý jeden zákon – u nás to nielen nemusí, ale ešte sa to ani raz nestalo, že by referendum zákon prijalo. V Ríme ľud odhlasovával každé jedno vyhlásenie vojny. Viete si niečo také predstaviť u nás, alebo v USA 
?
V Ríme ľud priamo volil takmer všetkých kľúčových úradníkov (konzulov, kvestorov, edilov..). Ekvivalentom by u nás bola priama voľba takmer všetkých ministrov (kvestor bol napríklad niečo ako minister financií a edil niečo ako šéf polície). U nás ich ale vyberá a odvoláva malá oligarchická skupina – parlament (a sme radi, že aspoň tú si raz za štyri roky môžme voliť). V Ríme boli konzuli volení na rok a dvaja, aby sa vyvažovali (podobné to bolo v iných úradoch). U nás sú voľby po štyroch, či piatich rokoch a vôbec nezohľadňujeme, že sme to len slepo skopírovali z omnoho väčších západných štátov, kde to je primeranejšie.Slovom existuje hodne veľa vecí a aspektov, v ktorých bol Rím demokratickejší a pri ktorých mal ľud väčšiu moc. A ja si myslím, že to bolo len k dobru. A že sa nemáme čo nad Rimanov povyšovať, pokrytecky zapierať ako veľmi oligarchické naše zriadenie je a miesto toho by sme sa tým najlepším u nich (a aj všade) mohli inšpirovať a to zlé zavrhnúť. Priamejšia demokracia je posun správnym smerom – a kto verí, že si referendum nezaslúži takú úctu ako politikári v parlamente, si úctu sám nezaslúži (a ani titul demokrata).