Už celé roky sa zaoberám zvláštnym fenoménoch sadizmu v celej Západnej civilizácii. Prečo sú niektorí z nás tak radi vo vojnách? Prečo sa niektorí z nás priam až úplne tešia, keď môžu ublížiť niekomu slabšiemu a núdznejšiemu ako je on, či už cez jeho zneužívanie v práci, alebo cez podporu sekania sociálnej pomoci? Nešlo mi roky do hlavy, odkiaľ sa to berie. Ja chcem mier a chcem, aby sa všetci mali tak dobre ako sa len dá a nie že, čím je horšie, tým je lepšie.
Keď pozorujem spoločnosť a ľudí, ktorí tieto sadistické politiky podporujú, dávam ich v mojej hlave do dvoch kategórii. Jedna sú anarcho – kapitalisti podporujúci strany ako SaS a ich deriváty v iných štátoch. Druhá sú zvláštna sorta extrémne konzervatívnych kresťanov podporujúca Kotlebu/Republiku, KDH, OĽANO, SDKÚ atď. a taktiež deriváty týchto strán a podobne konzervatívnych ľudí v iných štátoch. K tej prvej skupine poviem, že tam to podľa mňa je primárne o ich extrémnom egoizme. Cítim z nich, že by boli ochotní prostituovať vlastné matky a sestry, ak by z toho niečo mali. Proste sú to extrémni materialisti vysadení na majetok, bez morálneho kompasu a empatie. Niekde hlboko vo svojom vnútri sú ublížení a myslia si, že to zranenie najlepšie zamaskujú cez egoistický konzum a okatý materializmus. Proste potrebujú všetkým naokolo ukázať, čo všetko majú a akí sú úspešní, lebo sa živia obdivom a závisťou iných. To, že idú cez mŕtvoly a neštítia sa úplne odporných činov a extrémnych názorov, je súčasť tohto ich psychologického profilu. V pohode bohatnú na zabíjaní iných vo vojnách, v pohode prepustia stovky, alebo aj tisícky zamestnancov, keď z toho bude zisk, v pohode zdvihnú cenu život zachraňujúceho lieku a odsúdia tak kopec ľudí na smrť, v pohode podporia politiky, ktoré im znížia dane a deti chudobných preto ostanú hladné, v pohode postavia znečisťujúcu fabriku pri zdroji vody pre tisíce ľudí, ktorí potom budú mať rakovinu atď. Proste zlí ľudia boli, sú a budú.
Správanie tejto skupiny voličov, ale myslím nie je žiadna veľká záhada. To, že „hurt people, hurt people“ (ublížení ľudia ubližujú) sa vie dlho. Oveľa dlhšie a neúspešne som si lámal hlavu nad druhou kategóriou, nad zvláštnym druhov extrémnych kresťanov, čo robia roztlieskavačov militarizmu a do Róma by si najradšej kopli, ak nie ešte niečo iné a horšie, keby mohli. Proste najslabším nechcú pomôcť, ale im chcú ublížiť. Dalo by sa to samozrejme dať tiež do kategórie „hurt people, hurt people“ ale jedna vec mi tam roky nesedela. Ako to tí ľudia dokážu skĺbiť vo svojich hlavách s kresťanskou vierou miluj blížneho svojho? Ako môže niekto, kto má na zástave napísané, že Ježiš všetkých bez rozdielu vykúpil svojou obetou a všetci sú dietky Božie, ktorým treba prejavovať milosrdenstvo, bez problémov ísť strieľať cudzincov do vojen a podporiť najdrakonickejšie sociálne škrty? Nedávalo mi to zmysel, až do tohto týždňa, kým som neobjavil toto.
Klasicky som sa túlal internetom a natrafil som na koncept teológa Frederica Farrara – „abominable fancy“ (voľne preložené ako „odporná zábavka“). Týmto termínom pomenúva prastarý teologický koncept najvýznamnejších kresťanských mysliteľov ako Svätého Augustína, Tomáša Akvinského, alebo Tertuliana, ktorí údajne verili tomu, že duše vykúpených v nebi sa vysmievajú zatrateným v pekle. Proste, že v kresťanstve je kdesi hlboko ukrytý temný sadistický prúd, v ktorom tí šťastní, úspešní a tí „čo to dali“, kopú z vrchu do tých menej šťastných a menej úspešných, proste do tých „čo to nedali“. Podľa tejto viery správny kresťan si rád kopne do tých pod ním. Vôbec som ten koncept nepoznal, lebo sa o ňom absolútne verejne nehovorí. To, že sa o ňom ale nehovorí neznamená, že nemieša v mozgoch kresťanov karty. Ak raz najvýznamnejší predstavitelia kresťanstva po Ježišovi veria v taký sadizmus, nie je sa čo čudovať, že sa potom sadizmus prejavuje aj u bežných veriacich.
Ako vysvetlenie, prečo niečo také odporné môže v úplnom najjadrovatejšom jadre „náboženstva lásky“ existovať si hovorím, že to asi súvisí s taoistickým dualistickým konceptom, kde v jadre lásky je nenávisť, v jadre dobra je zlo, v jadre krásy je mrzkosť, v jadre mužnosti je ženskosť atď. Tento svet je zvláštne miesto.
