PREPPER – osoba, ktorá sa domnieva, že v budúcnosti pravdepodobne dôjde ku katastrofickej pohrome alebo mimoriadnej udalosti, a aktívne sa na ňu pripravuje, zvyčajne zhromažďovaním potravín, munície a iných zásob. Medzi preppermi neexistuje zhoda o tom, aká katastrofa je najbezprostrednejšia.
Žijeme vo fascinujúcich časoch. Celá ľudská civilizácia je na križovatke a my každý deň stojíme jednou nohou v pekelnej priepasti a druhou v raji budúcnosti. Veď zvážte sami. Od zhodenia prvých atómových bômb uplynulo už takmer 78 rokov – čiže zhruba 28 000 dní. To je 28 000 dní, kedy každý mohol byť pre vyspelú ľudskú civilizáciu tým posledným. Dnes sme sa žiaľ kvôli vojne na Ukrajine dopracovali do stavu, že nukleárna vojna je tak pravdepodobná, ako nikdy za tých 28 000 dní nebola – https://thebulletin.org/doomsday-clock/current-time/. Zároveň sme spôsobili svojou bezohľadnosťou voči prírode ekologický rozklad, aký táto planéta nezažila odkedy asteroid pred vyše 60 miliónmi rokov vyzabíjal dinosaury. Paralelne s tým sa pred nami ale otvára aj budúcnosť robotov, ktorí nás prvý krát v dejinách môžu zbaviť potreby pracovať, aby sme prežili. Budúcnosť lekárstva, ktoré nám môže zabezpečiť nesmrteľnosť. Budúcnosť kolonizácie vesmíru, kde zo seba môžeme spraviť možno to najzaujímavejšie, čo v našej časti galaxie kedy vzniklo. Ako vravím. Križovatka.
No a ako na každej križovatke ľudia sú zmätení, lebo si musia vybrať akou cestou sa vyberú. Bude to cesta sebadeštrukcie, alebo cesta transcendencie ( transcendencia – prekračovanie hraníc, schopnosť vytvoriť niečo nové, seba-prekročenie)? To ukáže len čas. Tu a teraz si ale veľa ľudí tieto možnosti a nebezpečenstvá, či už vedome, alebo nevedome, uvedomuje a čelia im tak, že sa sťahujú do bezpečia súkromia, do bezpečia rodinného krbu, alebo v extrémnejších prípadoch si ako prepperi pripravujú katastrofický plán B. Kupujú si nehnuteľnosti na vidieku, pestujú si vlastnú zeleninu, chovajú zvieratá, tí bohatí si stavajú bunkre, proste poddávajú sa strachu, ktorý cítia. Rozumiem im. Aj ja sa bojím. Vedieť to čo som napísal hore a nebáť sa, by bol prejav psychickej patológie. Otázka je len, čo s tým strachom spraviť? Naozaj je bublina vlastnej rodiny a prepperstvo tá najlepšia voľba? Naozaj toto správanie zvyšuje pravdepodobnosť vášho prežitia a vašej rodiny? Naozaj je rozumné nechať na niekoho iného, nech každý deň hádže kockou, či dnes bude, alebo nebude nukleárna vojna?
Ja si to nemyslím. Uvedomujem si totiž, že pred nukleárnou vojnou sa absolútne NIKTO nemôže schovať. Aj ten najbohatší miliardár s najlepším bunkrom sa bude musieť v takom prípade vysporiadať s tým, že svet tam vonku sa rozpadol. Že jeho deti nikdy neuvidia východ slnka, že na ne nikdy nebude padať letný dážď, že nebudú vedieť aké to je ísť bosý po trávniku zaliatom prvým jarným slnkom, že nezažijú koncert, kde spolu tancujú tisíce ľudí. Proste ich život bude stáť za hovno. To nebude život, to bude živorenie. Čo teda robiť? Ja odpovedám – ORGANIZOVAŤ SA!!!. Čo nás jediné môže zachrániť je skutočná plnohodnotná demokracia, kde hlas väčšiny bude vypočutý. Lebo ak sa spýtate ľudí, či chcú nukleárnu vojnu, alebo ekologický rozvrat, alebo či súhlasia s extrémnou nerovnosťou, ktorá celý ten rozklad v skutočnosti spôsobila (lebo bohatí sú tak sociopatickí, že im nevadí budovať arzenáli atomoviek, alebo ničiť prírodu – hlavne že je z toho zisk) väčšina povie nie. Viete napríklad, že Slovensko ešte stále neratifikovalo zmluvu OSN o zákaze nukleárnych zbraní? Ak by sa vás ale niekto naozaj spýtal, čo by ste si vybrali? Život v tieni nukleárnej vojny, alebo svet bez nukleárnych zbraní? DiEM25 na Slovensku má tento zákaz v našich tézach – https://diem25.sk/hodnotove-tezy/. Je desivé predstaviť si, že sme možno jediné hnutie v krajine, ktoré za niečo také verejne bojuje.