Povedal som si, že vám napíšem o dobrých knihách, ktoré som v poslednom čase čítal. Tou poslednou bol Myth of normal/Mýtus normálnosti. Mýtus normálnosti je o tom, ako sme si ako spoločnosť vytvorili predstavu, čo je „normálne“, a všetko, čo nezodpovedá tejto predstave, sa považuje za „nenormálne“. Pravdou však je, že v skutočnosti nič také ako „normálny“ neexistuje, pretože každý človek je jedinečný a má svoje vlastné zvláštnosti a odlišnosti. Dr. Gabor Mate, autor tejto knihy, tvrdí, že tento mýtus normálnosti je v skutočnosti naozaj škodlivý. Vytvára na ľudí tlak, aby sa prispôsobili a splnili očakávania spoločnosti, aj keď to znamená obetovať vlastné šťastie a pohodu. Takisto stigmatizuje tých, ktorí sú iní, a dáva im pocit, že sú nejakým spôsobom menej ako ostatní. Mate skúma túto myšlienku cez množstvo rôznych optických prístupov, od neurovedy cez psychológiu až po sociálnu teóriu. Hovorí o tom, ako trauma a zážitky z raného detstva môžu formovať náš pocit vlastného ja a spôsobiť, že sa cítime, akoby sme neboli „normálni“. Venuje sa aj tomu, ako môže posadnutosť spoločnosti produktivitou a úspechom viesť k pocitom hanby a nedostatočnosti u tých, ktorí nezapadajú do tejto normy.
Mate v knihe tvrdí, že mýtus normálnosti je hlboko spojený s kapitalizmom a s tým, ako si cení produktivitu a úspech nadovšetko. Podľa Mateho kapitalizmus vytvára kultúru súťaživosti a individualizmu, ktorá nás vedie k presvedčeniu, že úspech a šťastie sa dajú dosiahnuť len tvrdou prácou a materiálnym bohatstvom. To vytvára neustály tlak na výkon a plnenie spoločenských očakávaní, čo môže byť škodlivé pre naše duševné zdravie a pohodu. Mate sa domnieva, že toto zameranie na produktivitu a úspech je v konečnom dôsledku neudržateľné a vedie k mnohým spoločenským problémom vrátane stresu, úzkosti a vyhorenia. Tvrdí, že tento tlak na prispôsobenie sa spoločenským očakávaniam môže viesť aj k pocitom hanby a nedostatočnosti u tých, ktorí nezapadajú do ormy, a môže vytvoriť kultúru stigmatizácie a diskriminácie voči tým, ktorí sú považovaní za „nenormálnych“. Vo svojej kritike kapitalizmu Mate tiež zdôrazňuje úlohu traumy a skúseností z raného detstva pri formovaní nášho pocitu vlastného ja a našej schopnosti prosperovať v spoločnosti. Tvrdí, že kapitalizmus často ignoruje vplyv traumy a namiesto toho kladie vinu jednotlivcom za ich vlastné boje a problémy. To môže vytvárať kultúru hanby a sebaobviňovania, ktorá môže byť škodlivá pre naše duševné zdravie a pohodu. Dôkazy toho, že Mate ma pravdu vidíme všade okolo seba. Dnešný neoliberálny kapitalizmus, i keď generuje najväčšie bohatstvo v dejinách ľudstva, generuje aj jednu z najväčších mizérii v dejinách ľudstva. Úzkosť, depresia, závislosti, prepracovanosť, permanentný stres, to je dnešná patologická „normálnosť“,
Celkovo je Mateova kritika kapitalizmu zakorenená v jeho presvedčení, že musíme presunúť našu pozornosť od produktivity a úspechu k súcitnejšej a inkluzívnejšej spoločnosti. Obhajuje spoločnosť, ktorá si cení blaho všetkých svojich členov bez ohľadu na ich individuálne rozdiely alebo schopnosti. Tvrdí tiež, že si musíme uvedomiť vplyv traumy a skúseností z raného detstva na naše duševné zdravie a pohodu a pracovať na vytvorení podpornejšieho a láskavejšieho prostredia pre všetkých jednotlivcov. Dobrou správou je, že Mate verí, že sa od tohto mýtu normálnosti môžeme oslobodiť. Prijatím našich odlišností a oslavou našej jedinečnosti môžeme vytvoriť spoločnosť, ktorá bude viac akceptovať a súcitiť. Môžeme sa naučiť uznať, že každý má svoje vlastné problémy a výzvy, a to je v poriadku. Celkovo je Mýtus normálnosti naozaj podnetná a hlboká kniha, ktorá nás vyzýva, aby sme prehodnotili svoje predpoklady o tom, čo je „normálne“. Je to skvelá pripomienka toho, že všetci sme ľudia s vlastnými silnými a slabými stránkami, a práve to robí život zaujímavým a krásnym. Takže smelo do toho, prijmite svoje zvláštnosti a odlišnosti – práve tie vás robia výnimočnými!
