Žijeme v zaujímavom svete. Vo svete manipulácie, poloprávd a lží, ktoré sú nám ale prezentované ako tá jediná možná pravda. Vo svete, kde biela je čierna a dobré je zlé, lebo tak to ekonomickým a politickým elitám už tisícročia vyhovuje. Keby sme naozaj žili vo svete pravdy, tak ako sa nás to oficiálny naratív snaží presvedčiť, vyzeral by radikálne inak, než ako vyzerá. Bez manipulácie a lží, ktoré sú nám vydávané za pravdu, by totiž neexistovali ani králi, ani miliardári, ani pápeži. Proste treba si uvedomiť, že pravdu treba pracne hľadať, lebo nám ju nikto z dnešných, alebo včerajších mocných, nenaservíruje na striebornom podnose s ružou v zuboch. Kto niečomu takému verí, je zmanipulovaný. Veď práve preto mocní celé ľudské dejiny vymýšľali rozprávky o tom, prečo si svoju moc a majetok zaslúžia. V minulosti na to používali náboženstvo, dnes na to používajú médiá. Pravda je dnes skrytá pod nánosom manipulácie, povrchného rozptýlenia a celebrity blbostí. Ak chce niekto poznať pravdu, musí byť archeológ poznania. Bez práce a dlhoročného kopania a odhadzovania sute lží, sa k nej nedá dostať. Ale práve preto si myslím, že svet v ktorom žijeme je zaujímavý. Odhaľovanie pravdy je ako archeologická detektívka a ľudia čo chcú pravdu poznať sú ako Indiana Jones, len miesto biču sa oháňajú knihami. Musia hľadať, skúmať, premýšľať, kde asi tak poklad pravdy môže byť zakopaný, kam ho asi tak manipulátori našich myslí skryli?
Jedna z mnohých právd, o ktorej sa klasicky verejne vôbec nehovorí je, že ľudská prirodzenosť nie je život v područí niekoho iného, ľudská prirodzenosť nie je uznávať a velebiť kráľov, podnikateľov, miliardárov a pápežov. Toto všetko do nás musia pracne vtĺcť v škole a potom permanentne a namáhavo držať pri živote túto naučenú poddajnosť v zamestnaní a cez médiá, lebo ľudská prirodzenosť je anarchia. Poviete si teraz možno, čože? Chaos a bezvládie, že sú moja prirodzenosť? Čo to tu ten trepe? To z vás ale presne hovorí ten nános lží, ktorým vás naučili. Anarchia je zdá sa naozaj naša prirodzenosť. Lebo anarchia nie je ani bezvládie a ani chaos. Anarchia, ak zoberieme, čo to slovo naozaj znamená, je spoločnosť bez kráľov (an,- bez, arkhos,- kráľ v gréčtine). A našou prirodzenosťou je jednoducho preto, lebo v anarchii sme po väčšinu existencie človeka na Zemi žili. Moderný človek, homo sapiens, existuje približne 250 000 rokov. Ľudská civilizácia, kde existovali králi, má len približne 10 000 rokov. Teda 240 000 rokov bez kráľov a 10 000 rokov s kráľmi. Keď sa na to pozriete takto, každému je jasné, prečo tvrdím, čo tvrdím. Keď ale teda neurčovali chod ľudských spoločenstiev po väčšinu našej existencie králi, čo to bolo? Zdá sa, z toho čo o tom viem, že to bola priama demokracia. Veď si predstavte sami ako asi tlupa ľudí pred 100 000 rokmi vyzerala. Bolo ich 20 – 30 – 40 – 50, všetci sa poznali a všetci dlhé roky pravidelne spoločne rozhodovali ako budú spolupracovať a fungovať, aby prežili. Existoval síce nejaký náčelník, ale ten si nemohol dovoliť skákať ostatným po hlavách a bezbreho ich vykorisťovať, tak ako to robia dnešní králi, politici, podnikatelia, alebo cirkevní hodnostári. Neexistovala totiž žiadna polícia ani súdy, ktoré by sa náčelníka zastali. A nech bol náčelník akokoľvek silný, proti 2 – 3 naštvaným chlapom v tlupe nemal šancu. Proste v praveku sa vám to neprepieklo robiť svinstvá, tak ako sa vám to prepečie dnes, v praveku vládla anarchia, priama demokracia a spolupatričnosť. Platidlom neboli peniaze, ale dobré vzťahy, priaťeľstvo a láska. Tí milí, dobrí a priateľskí prežili, hajzlíci čo robili ostatným svinstvá dostali nemilosrdne kameňom do hlavy. Inak treba si tiež uvedomiť, že anarchizmus sa nesústredí len na kráľov, tí sú len metafora. V srdci anarchizmu je napádanie zbytočných hierarchii. My anarchisti nie sme cvoci, čo si myslia, že môžeme existovať úplne bez akejkoľvek hierarchie (ak vám niekto anarchiu prezentuje takto, naschvál vami manipuluje, aby anarchistov ako bandu cvokov vykreslil – zase raz tie nánosy lží), my si len myslíme, že keď sa nejaká hierachia ukáže ako zbytočná a neefektívna a dá sa bez nej fungovať lepšie, treba ju odstrániť. Nič viac, nič menej.
No a prečo si teda myslím, že v anarchii je budúcnosť? Myslím si to z viacerých dôvodov. Tu je 10, ktoré mi pri písani napadli – ak nejakí anarchisti tento text čítajú, kľudne do komentárov pridajte vaše dôvody:
1. Jednak preto, lebo globalizácia spôsobila, že už nie je kam ísť a vykorisťovať vo veľkom niekoho nového. Celé ľudské dejiny za tých posledných 10 000 rokov sa ríše len rozrastali a sféry vplyvu nadúvali. Proste vždy bol niekto nový, koho sa dalo dobiť, koho porúchaní ľudia vysadení na moc a peniaze mohli ošmeknúť. Toto sa ale postupne skončí. Globálnych civilizácii na jednej planéte nemôžete mať viacero.
2. Ďaľší dôvod je, že sme len pred pár desiatkami rokov pochopili, v akom vesmíre to vlastne žijeme. Celé tisícročia sme si nahovárali, že sme stredom vesmíru a stredobodom pozornosti bohov. Takú sprostosť si ale každý, kto si pozrie aký veľký vesmír zdá sa je, nemôže viac myslieť –
https://www.youtube.com/watch?v=Iy7NzjCmUf0&t=1s
No a keď prestaneme veriť rozprávkam, zákonite začneme veriť v realitu. Realitu toho, že sme tu všetci na jednej malilinkej lodi a miesto vzájomného boja je lepšia stratégia vzájomná spolupráca. Vesmír je tu pre nás a čaká na to, kedy bude odhalený. Kým sa toto poznanie dostane všetkým ľuďom na planéte do mozgov, ešte to pár desaťročí potrvá, ale je to len otázka času a príde to. Z tohto poznania potom úplne kričí, že máme spolupracovať a že hierarchická legitimita každého kráľa, miliardára, cirkevníka sa opiera o fantazmagórie
3. Z psychológie vieme, že najlepšie rozhodnutia robia ľudia v skupinách, ktoré sú demokratické, že keď sa k problému vyjadrí čo možno najviacej členov skupiny, skupina nájde kolektívne to najlepšie riešenie častejšie ako jednotlivec. Totalita jednoducho nefunguje tak dobre ako demokracia. Totalita má tendenciu prikrášľovať realitu = natierať trávu na zeleno tak, aby boli tí, čo sa chcú udržať pri moci, za chrumkavých. Vesmír ale na tieto ich hry kašle a preferuje hard core pravdu. Vesmír proste preferuje demokraciu, lebo je pravdivejšia a preto funkčnejšia ako totalita. Udržbár, čo tú trávu na zeleno natrel, jednoducho vie, že tá tráva je suchá, a je jedno ako silno niekto pred ním máva vlajočkou s krásnym zeleným trávnikom. Ak by taký udržbár mal demokratickú možnosť beztrestne povedať to, čo vie nahlas, tak to nahlas povie. Lebo komu sa chce natierať suchá tráva na zeleno, že? (to s tou trávou je samozrejme metafora všetkých tých korporátnych a politických manipulácii reality a prikrášľovania faktov, len aby niekto v očiach manažmentu, politických elít, alebo verejnosti vyzeral lepšie, než ako na tom naozaj je – a že sa takých vecí deje v dnešnom kapitalizme neúrekom) A čím bude demokracie viac, tým viac bude aj volania po anarchii, lebo demokracia a anarchia sú ako brat a sestra
4. IT technológie nám umožnia spravovať aj veľké spoločnosti v reálnom čase kolektívne a demokraticky. My sme prvá generácia v dejinách, čo bude mať takúto možnosť. V telefóne možeme mať volebnú apku a voliť toľko, koľko budeme chcieť. Bude to lacné, rýchle, demokratické a anarchistické. – Inak ak sa pýtate úplne legitímnu otázku, prečo také niečo už dávno bežne nepoužívame, po vyše štvrť storočí existencie internetu a desaťročí existencie smartphonov, triafate klinec po hlavičke. Odpoveď je jednoduchá. Elity v skutočnosti chcú demokracie tak málo ako sa len dá a nie tak veľa ako sa len dá. Keby sa o skutočnú priamu demokraciu v našej spoločnosti naozaj stálo, už dávno takú aplikáciu stámilióny ľudí používajú.
5. Je to len otázka času a bude sa skracovať pracovná doba. Ekonomické elity nás už niekoľko desaťročí vďaka manipulácii a reklamám držali v ošiali konzumerizmu, ale planéta takýto prístup odmieta. Ekológia nepustí a my budeme musieť konzumovať menej, ak chceme prežiť. Konzumovať menej ale znamená aj menej pracovať. John Maynard Keynes – najvýznamnejší ekonóm za posledných 100 rokov – čakal, že začiatkom 21. storočia budeme pracovať 3h denne. Produktivita tak síce skutočne narástla, že by to bolo reálne (Keynes sa nemýlil), len sme boli celé desaťročia zblbnutí konzumerizmom a tak stále máme 8h pracovné dni ako pred 100 rokmi, aby sme mali peniaze na kupovanie sprostostí, čo nepotrebujeme, lebo nám to natlačili v reklame. Keď ale konzumerizmu zazvoní za pár rokov umieráčik, pracovná doba sa skráti. No a voľný čas využije veľa ľudí na osobný rozvoj (na archeológiu poznania – lebo kto by nechcel byť Indiana Jones) a na správu obce – viď bod 4.
6. Jeden zo základných požiadavkov autentickej ľavice je kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov, po slovensky, firmy vlastnené zamestnancami. Takéto firmy sú radikálne demokratické a vykazujú anarchistické prvky. Už v nich v Európe pracuje takmer 15 miliónov ľudí a bude ich stále len viac a viac. Ľuďom proste kapitalizmus a makanie na zisky niekoho iného lezie z pochopiteľných dôvodov poriadne na nervy. Nerovnosť dosiahla v našej spoločnosti neobhájiteľnú úroveň a ľudia sa prirodzene rozhliadajú po funkčnejších alternatívach, čo firmy vlastnené zamestnancami jednoznačne sú – s najväčšou takou firmou na svete sme robili interview –
https://www.youtube.com/watch?v=7HckDw1Iu98
7. Keď v najbližších rokoch začne Čína dominovať svetu, spôsobí to v jadre Západnej civilizácie ohromné zemetrasenie. Po vyše pol tisícročí stratí Západná civilizácia (Európania/Američania) svetový primát. Funkčnosť neoliberálneho kapitalizmu sa stane potom naozaj neobhájiteľným blábolom. Aj malé deti budú vedieť, že totalita kapitálu, ktorú tak vehementne obhajujú elity a nimi zaplatení mediálni tlčhubovia, nefunguje. A ľudia úplne pochopiteľne budú hľadať niečo, čo by dnešný kapitalistický systém nahradilo
8. Mnohé hierarchie sú fakt do očí bijúco zbytočné. Mám príklad priamo z praxe z viacerých veľkých firiem, ktoré poznám. Predstavte si veľkú spoločnosť so 150 000 zamestnancami a predstavte si, že jej interná hierachia má celkovo 14 úrovní. Keď nad tým nepremýšľate (ak nie ste archeológ poznania Indiana Jones, ale ste klasický hltač kapitalistickej propagandy, nikdy vám ani len nenapadlo nad tým premýšľať) nepríde vám to zvláštne. Keď nad tým ale len trochu premýšľat začnete, začne vám tých 14 urovní pripadať extrémne prehnané číslo. Lebo ak má manažér pod sebou v priemere 10 ľudí je 10x10x10x10x10x10 = 1 000 000. Povedané inak, úplne v pohode by stačilo mať úrovní hierachie v takej firme 5 – 6. Tak ako sa bude meniť spoločenská klíma, kvôli hore zmieneným bodom, začnú aj takéto veci byť vo firmách téma. Ľudia totiž chápu, že čím viac hierachie, tým viac informácii sa stratí na ceste hore/dolu v hierachii. A stratené informácie = zlé rozhodnutia. Predstavte si, koľko informácii sa stratí v hierachii o 14 stupňoch, kontra o 5 stupňoch. Ak anarchisti tvrdia, že kapitalizmus nefunguje dobre a anarchia ho vie zlepšiť, je to hlavne pre toto.
9. Niečo také ako „pozitívna psychológia“ má len približne 20 rokov. Teda len zhruba 20 rokov skúmame vedecky, čo ľudí naozaj robí šťastnými. A poviem vám, že som ešte žiadneho z ľudí, ktorí sa pozitívnej psychológii venujú nepočul povedať, že ľudí robí dlhodobo šťatnými to, čo sa im snaží dnešný neoliberálny kapitalizmus natlačiť = veľa práce, veľa konzumu, individualizmus, hrabivosť, nezáujem o svoje okolie atď. Popravde je to skôr presne naopak, čo psychológovia zisťujú, že naozaj funguje, ak chce človek byť šťastný. Jeden príklad za všetky. Expert na bohatstvo povedal, že z jeho výskumov vyplýva, že jedna z najhorších vecí, čo svojmu nepriateľovi môžete priať, je aby vyhral obrovskú sumu v lotérii. Viem, zneje to bláznivo. O výhre v lotérii kopec ľudí sníva, ale to sú naivné detinské sny. Tento psychológ skúmal objektívnu realitu. A tá je taká, že väčšine víťazov takéto víťaztvo rozbije ich život. Zničí im vzťahy v rodine a s najbližšími a po pár mesiacoch eufórie, prichádza často hlboká bolestivá celoživotná depresia a osobné peklo. Proste kapitalistické sny nie sú kompatibilné s anarchistickou ľudskou prirodzenosťou
10. Ľudia sú v skutočnosti experti na spoluprácu a nie na súťaženie, tak ako sa to tvrdí v kapitalizme. Ako príklad si zoberme taký hokej, keď už teda boli pred pár dňami tie majstrovstvá sveta. Čo divákov najviac nadchne? Dobrá kombinácia a teamová spolupráca. Dobre zahraný signál a po ňom zaslúžený gól, vedia oceniť aj fanúšikovia protivníka. Ľudia sú úplne vo vytržení, keď vidia majstrovstvo spolupráce a aj víťaztvá chutia sladko naozaj len vtedy, keď sú zaslúžené. Len veľmi málo fanúšikov by naozaj s chuťou ocenilo víťaztvo svojho teamu, keby vedeli, že hral naprd, alebo že vyhral iba preto, lebo porušil pravidlá. Sme proste Homo Cooperante (Človek spolupracujúci), lebo keby sme neboli, už dávno ako živočísny druh vyhynieme. Nech sa to kvôli pomýlenému kapitalistickému systému nestane. Hrozí nám to…
