SOCIÁLNI KASTRÁTI

Pozeral som pred pár dňami super video – https://www.youtube.com/watch?v=UplwT_a1IT8&t=1780s  (mám v pláne kontaktovať jeho autora a pokúsim sa ho preložiť a nahovoriť do slovenčiny – to, že takéto edukatívne videá na Slovensku vôbec nemáme, je bizarné) – pripomenulo mi, čo som sa učil pred 20 rokmi v škole a zabudol už na to – ako vyzerala Aténska demokracia pred 2400 rokmi. Ostalo mi z neho ale strašne smutno. Aténčania boli v správe vecí verejných ooooveľa ďalej, než sme dnes my. Šialené, že sme na tom dnes, čo sa demokracie týka, horšie ako pologramotní  a negramotní obyvatelia mesta, čo malo horko-ťažko kanalizáciu. Len zopár informácii, aby ste vedeli čo myslím:

1. Aténčania sa 10x ročne stretali na kopci Pnyx, iba 600 metrov vzdialenom od Akropoly, kde sa dohadovali a hlasovali o tom, ako bude fungovať ich štát

2. Každý občan mal rovnaké právo zúčastniť sa debaty a robiť návrhy – proste praktizovala sa sloboda slova = isēgoría

3. Každý mal po prerokovaní návrhu slobodu hlasovať. Ľudia jednoducho pozdvíhali ruky a ak s návrhom súhlasila väčšina, stal sa tento návrh pre Aténsky štát politickou líniou/zákonom

4. Aby ale celé zhromaždenie nebol nepripravený chaos, žrebom vybraných 500 občanov pripravilo dopredu hlavné návrhy na predebatovanie

5. Profesionálnych politikov Atény v podstate nemali, takmer všetci verejní činitelia boli vyberaní žrebom

6. Profesionálmi boli ale generáli (Atény boli veľa vo vojne), ale aj tí mali iba rok trvajúce „kontrakty“ a po roku museli byť znovu volení – ich kariéra bola prudko závislá od spokojnosti/nespokojnosti občanov s ich výkonom. Samozrejme, ak boli šikovní a ľudia s ich prácou boli spokojní, mali šancu byť volení znovu a znovu celé desaťročia

7. Občania rozhodovali aj na súdoch, dikastériách, právnici v nich neexistovali. Sudcami boli žrebom vybratí občania. Priemerne veľký súd mal okolo 500 sudcov/občanov. Ak sa pýtate, prečo ich bolo tak veľa, odpoveď je jednoduchá – 500 ľudí nedokáže podplatiť bez toho, aby sa to neprevalilo nikto

8. Pre občanov nebola prioritou práca a zhŕňanie majetku, ale politika a služba štátu, spolu s literatúrou, filozofiou a vojnou (čo je podľa mňa všetko super, až na tú vojnu – ale ako som písal, Aténčania boli vo vojne veľa – proste boli to také časy)

Jednoducho bola to radikálne iná spoločnosť než tá naša. A každý/každá, čo si prečítal týchto 8 faktov uzná, že to bola oveľa demokratickejšia a rovnostárskejšia spoločnosť, než akú máme dnes. To ma vedie k tomu ako som tento text nazval. Kto sú “sociálni kastráti”? Sú to všetci občania, ktorí a ktoré nie sú vo verejnom priestore a aktívne sa nazapájajú do správy svojej komunity. Dnes je to šialených 99% dospelých Slovákov a Sloveniek. V Aténach ľudia, ktorí nechodili na Pnyx a nezaujímali sa o verejní život boli idiōtēs, idioti, ignoranti, proste sociálni kastráti. Bola ich ale iba maličká menšina, určite nie 99%. Lebo nebyť súčasťou komunity, neprispievať aktívne svojimi myšlienkami a názormi do jej správy z každého takého občana a občianky robí niekoho, kto neoplodňuje verejnú debatu. Sociálne kastruje sám a samú seba. To potom samozrejme vedie k tomu, že oligarchovia vypĺňajú toto sociálne vákuum svojimi postojmi. Lebo oni vedia, že nejaké myšlienky spoločnosť riadiť musia.  Buďto sú to demokratické myšlienky bežných ľudí, alebo sú to autokratické myšlienky oligarchie. Oligarchovia sociálni kastráti byť nechcú. Chcete nimi byť vy? Klasicky – čo po vás ostane, keď nič nerobíte?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *