Pred pár dňami sa skončil COP29 v Azarbajdžanskom Baku a skončil sa vcelku fiaskom. Lobisti ropných koncernov, hlavne so Saudskej Arábie, si vydupali ústupky:
1. Oslabenie záväzkov k postupnému ukončeniu fosílnych palív:
Lobisti presadzovali návrhy, ktoré podporujú technológie ako zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS) namiesto úplného obmedzenia ťažby a spaľovania fosílnych palív. Týmto sa podarilo zmierniť tlak na obmedzenie využívania ropy a plynu
2. Nedostatočná regulácia metánu:
Hoci COP29 uznala nutnosť znižovania emisií metánu, neprijali sa konkrétne opatrenia, ktoré by efektívne regulovali jeho produkciu, čo vyhovuje záujmom fosílnych spoločností, keďže metán je kľúčovou súčasťou ich produkcie
3. Udržanie financovania pre fosílne palivá:
Niektoré krajiny s vysokým počtom lobistov zo strany fosílnych spoločností dosiahli zmiernenie pravidiel, ktoré by obmedzovali medzinárodné financovanie projektov v oblasti fosílnych palív
4. Spory o uhlíkové kompenzácie:
Zavedenie uhlíkových trhov, ktoré umožňujú vyspelým krajinám kupovať kredity od rozvojových štátov, je tiež považované za výsledok lobistického tlaku. Kritici tvrdia, že tieto opatrenia môžu byť výhodné pre fosílne spoločnosti, pretože nevyžadujú od nich priamu dekarbonizáciu
Proste kapitalizmus a moc peňazí, zase raz zvíťazili nad zdravým rozumom a pudom sebazáchovy. Ale aby to nevyznelo iba negatívne, treba si uvedomiť, čo všetko sa už dosiahlo – viď obrázok. Napriek všetkému tomu zbytočnému vajataniu, výhovorkám a uprednostňovaniu mamonu pred životom a zdravím, sa ľudstvo predsa len hýbe tým správnym smerom. Pomalšie ako by sme my ľavičiari chceli, ale hýbe 
