V Európskej únii jazdí 259 miliónov áut a k tomu ešte 40 miliónov motoriek a mopedov. Do tohto individuálneho motorizmu sme naliali astronomických 12 biliónov €. Ale to je len polovica pravdy.
Keď prirátame aj parkovaciu infraštruktúru – stovky miliónov garáží a parkovacích miest, ktoré dokopy stáli ďalších 10 biliónov € – dostávame sa na šialenú sumu 22 biliónov €.
A výsledok?
V priemere sa medzi mestami vlečieme 60–70 km/h.
Autá stoja 90 % času a zaberajú spolu viac priestoru než celé Luxembursko.
Každé auto väčšinu času vezie len jedného či dvoch ľudí.
Ročne na cestách v EÚ zomiera ~20 000 ľudí a ďalších ~120 000 je ťažko zranených.
Autá a motorky vydržia priemerne 20 rokov, takže tých 12 biliónov € musíme znova a znova obnovovať každé dve desaťročia.
Alternatíva je pritom úplne jasná – Za 3 bilióny € by sme:
vybudovali 25 000 km rýchlovlakových tratí spájajúcich všetky hlavné mestá a veľkomestá, kde vlaky jazdia 300–350 km/h,
zmodernizovali celú 200 000 km železničnú sieť Európy, elektrifikovali ju, vymenili lokomotívy, zdvihli rýchlosti na 200 km/h,
Vlaky by jazdili 3–4× rýchlejšie ako autá,
stálo by nás to ani nie 30 % toho, čo neustále míňame na autá a parkovanie,
železnica je robustnejšia – trate aj lokomotívy vydržia ďaleko viac ako 20 rokov,
vlaková doprava je desaťnásobne bezpečnejšia než automobilová a pri elektrifikácii má prakticky nulové priame emisie CO₂.
A teraz si predstavme, že by sme išli touto cestou:
1. V mestách by sme mali robustnú verejnú dopravu, ktorá by nahradila väčšinu áut.
2. Autá by ostali len tým, ktorí ich reálne potrebujú pre prácu – inštalatéri, sťahováci, zásobovanie.
3. Všetci ostatní by sa pohybovali rýchlejšie, bezpečnejšie, lacnejšie a ekologickejšie.
Kto si myslí, že je to utópia, nech sa pozrie na Singapur – jedno z najbohatších miest sveta, kde je auto raritou. Nie preto, že by ľudia nechceli, ale preto, že si mesto nemôže dovoliť udusiť sa v splodinách áut. Vsadili na brutálne dobre vybudovanú verejnú dopravu a funguje to.
A prečo to v Európe nejde? Lebo naše elity sú v područí automobilovej lobby – hlavne v Nemecku, kde má autolobby obrovskú moc. Kapitalizmus si vybral individualizmus, hoci je to najdrahšia, najpomalšia a najnebezpečnejšia voľba.
Preto potrebujeme ľavicu.
Preto potrebujeme socializmus.
Preto potrebujeme zmenu paradigmy: od hlúpeho individuálneho motorizmu k inteligentnej kolektívnej mobilite.
Rozum na koľajach namiesto šialenstva na cestách.
