Boli časy boli, keď kapitalizmus v USA fungoval lepšie ako dnes. Vídaval som také USA vo filmoch, ako malý chlapec v 80. rokoch 20.storočia. Vídaval som prosperitu a americký sen. To do nás kŕmili, keď prišiel prevrat v 1989 a väčšina z nás tomu verila, lebo sme to vo filmoch videli na vlastné oči, že sa majú lepšie ako my. To bol ale kapitalizmus z obdobia svojho najväčšieho rozmachu. Zlaté časy, ktoré neoliberalizmus rozmetal a ostala z nich len fraška a spomienka. Mňa dnes nezaujíma, aké niečo bolo pred pol storočím, mňa zaujíma aké je to dnes. Je to ako v dlhoročnom vzťahu s násilným alkoholikom. To že 30 rokov dozadu bol niekto úžasný je nepodstatné, keď ma dnes kope do hlavy.
Na obrázku vidíte tie kopance, ktoré sú bežným ľuďom v dnešnom neoliberálnom kapitalizme uštedrované. Najextrémnejšia nerovnosť, akú si kedy kto pamätá, to je to čo žijeme. To je dnešný neoliberálny kapitalizmus. Nič túto nepríjemnú pravdu neukazuje jasnejšie, ako rozdiel v platoch šéfov veľkých firiem, kontra obyčajných zamestnancov v týchto firmách. Dnes musia byť manželia zadlžení na celý život, ak si chcú kúpiť nehnuteľnosť. 50 rokov dozadu podobne veľkú nehnuteľnosť dokázal v USA splácať muž sám, zatiaľ čo žena mohla byť doma s deťmi. To preto, lebo medzi jeho platom a platom jeho šéfa bol 20x rozdiel a nie 300-400x rozdiel. Bieda pre väčšinu, nezaslúžený život v bavlnke pre menšinu. To je dnešné USA, kam takmer nikto zo Slovenska emigrovať nechce.
