AKO MANÉVROV
Ako socialista a antiimperialista som názoru, že treba využiť každý rozpor a každú výhodu v globálnom imperializme pre jeho (celkové a celosvetové oslabenie). Kapitalistické postsovietske Rusko (pred Putinom aj zaňho) nikdy nebolo vo svojej vnútornej politike ľavicovou krajinou a vždy malo aj veľmocenské záujmy. Napriek tomu s ním však mnoho ľudí sympatizovalo – a boli dôvody prečo. Rusko to robilo zo svojich pragmatických dôvodov, ale napriek tomu objektívne odporovalo viacerým najhorším prejavom amerického imperializmu voči rôznym menším a slabším krajinám.V roku 1999 keď NATO hanebne bombardovalo Juhoslávia bolo Rusko takmer jediné, čo sa napadnutých zastalo. V roku 2003 Putin ostro odmietal inváziu do Iraku. „Najbohatší Rus“, intrigánsky oligarcha Chodorkovskij vtedy Putina za to kritizoval – vtedajšia ľavica a ja aj teraz ho za to (aj keď ako opakujem to Putin robil pre svoje dôvody) chválim. V čase intervencie NATO v Líbyi bol (vtedy premiér) Putin zase hlasom proti.Ak by Rusko Juhosláviu, alebo Irak podporilo aj aktívnejšie (na čo žiaľ nemalo vtedy dosť síl) neriešil by som prečo to robí a určite by som bol za. To by malo byť samozrejmosťou.
Ďalšími príkladmi môžu byť latinskoamerické socialistické vlády Ortegu a Cháveza. Obe cítili silný tlak z USA a u oboch sa Americké impérium (žoldnier v službách amerických firiem) pokúsilo o prevraty. A obe v rokoch 2007-8 nadviazali s Ruskom stále bližšie vzťahy, lebo to pre ne (aj pre Rusko) bolo vtedy výhodné.Mám ich za to kritizovať? Mám moralizovať, že to nebol najkrajší spojenec? Nie. Až na drobné detaily (a s tým, že by som Chávezovi vždy šepkal do ucha, aby každé zbližovanie bolo najmä výhodné pre neho a až potom pre Putina) s tým principiálne úplne súhlasím. Samozrejme tieto veci treba hodnotiť prípad po prípade a vyhodnotiť, kedy je takéto spojenectvo ešte výhodné. Ale to je jediné, čo je otázkou.A tieto rozpory nie sú ani niečo nové. Za prvej svetovej vojny podporovali Nemci indický a írsky protikoloniálny odboj a Briti zas arabský boj za nezávislosť a našich československých legionárov. Za americkej revolúcie podporoval francúzky kráľ revolucionárov proti Británii. A podobná situácia je ale aj dnes. Akurát v opačnom garde. Putinov postoj voči Iraku, či Líbyi bol pre ľavicu takticky výhodný a nebolo treba ho zahadzovať. Lenže Putina som v tom predsa nekvitoval kvôli Putinovi samotnému.
Dnes je raz situácia opačná.Američanom a EÚ je dnes možno z vlastných a nie vždy (resp.možno skoro nikdy) altruistických dôvodov výhodné podporiť ukrajinskú vlasteneckú vojnu proti agresorom. Mám nad tým moralizovať? Mám byť purista a žiadať aby sa Ukrajina bila len sama a nepríjmala pomoc od tak ,,nečistých“ ako sú Američania ? Nie. Napadnutý si spojencov nevyberá – berie čo je. A z toho istého hľadiska z ktorého som podporoval Juhosláviu aj Irak, Líbyu a Huga Cháveza, dnes podporujem hrdinskú Ukrajinu.