Ďaľšia z kníh, ktorú odporúčam, je Cityboy: Beer and Loathing in the Square Mile (Cityboy: Pivo a hnus v City of London). V tejto knihe je všetko: nadmerné pitie, divoké večierky a viac než len zopár nerozvážnych rozhodnutí urobených pod vplyvom príliš veľkého množstva pív, drôg a sexu. Autor Geraint Anderson, sám bývalý zamestnanec v The City (ekonomickom centre Londýna a najväčšom centre obchodovania akcii na Európskom kontinente), vo svojom rozprávaní o svojom pôsobení na Square Mile nešetrí kritikou. Už od prvej strany sa budete nahlas smiať jeho príbehom o podnikových excesoch, finančných priestupkoch a všeobecnej zhýralosti. Andersonov vtipný štýl písania udržiava knihu v rýchlom tempe, keď čitateľom rozpráva príbehy o škandalóznom správaní svojich kolegov. Či už ide o chvíle, keď sa ocitol uprostred kokaínového obchodného parketu, alebo o večer, ktorý strávil v striptízovom klube s manželkou kolegu, Andersonove opisy sú rovnako šokujúce ako zábavné. Jeden z najpamätnejších príbehov z knihy prichádza hneď na začiatku, keď Anderson opisuje svoj prvý deň v práci vo veľkej investičnej banke. Bol čerstvo po univerzite a túžil sa presadiť, ale rýchlo si uvedomil, že mu to prerastá cez hlavu. Jeho nový šéf ho privítal podaním ruky a vrecúškom kokaínu a ponúkol mu ho priamo v kancelárii. Anderson si drogu vzal s pocitom, že sa musí kolegom osvedčiť, ale rýchlo to oľutoval, pretože zistil, že sa márne snaží udržať krok so zbesilým tempom kancelárie.
Ďaľšia škandalózna anekdota z knihy sa týka kolegu bankára, ktorého Anderson opisuje ako „jedného z najväčších debilov v City“. Tento bankár mal vo zvyku nosiť so sebou do práce svojho domáceho miláčika – opicu, ktorú na veľkú nevôľu svojich spolupracovníkov púšťal po kancelárii. Jedného dňa sa opica opustila a začala v budove spôsobovať chaos. Vyšplhala sa na stôl jedného z kolegov a pomočila mu celý počítač, čím spôsobila škodu za tisíce libier. Bankár sa tomu jednoducho vysmial a povedal, že sa postará o účet za opravu. Načo je vám morálka, empatia a kolegialita, keď máte prachy.
Jeden z najdivokejších príbehov v knihe sa týka Andersonovho kolegu, ktorý bol známy svojou láskou k prostitútkam. Tento bankár mal povesť akéhosi milovníka žien a často sa chválil svojimi sexuálnymi zážitkami každému, kto ho počúval. Jedného dňa sa rozhodol posunúť veci na vyššiu úroveň a priviedol do kancelárie na večierok skupinu prostitútok. Anderson podrobne opisuje scénu, ako on a jeho kolegovia šokovane sledovali, ako ženy vchádzali do kancelárie v odhaľujúcich šatách a na vysokých podpätkoch. Bankár, ktorý večierok zorganizoval, sa zdal byť vo svojom živle, keď popíjal šampanské a bez hanby flirtoval so ženami. Situácia sa však rýchlo zmenila k horšiemu. Jedna zo žien, ktorá bola očividne pod vplyvom drog, sa začala správať nevypočítateľne, hádzala poháre a kričala obscénne nadávky. Bankár, ktorý ju pozval, sa ju snažil upokojiť, ale jeho úsilie všetko len zhoršilo. Nakoniec bola privolaná polícia a celá skupina bola vyvedená z budovy. Keď Anderson v knihe uvažuje o tomto incidente, uznáva absurdnosť situácie, ale všíma si aj temnejšie podnety. Správanie bankára bolo nielen neprofesionálne, ale aj hlboko neúctivé voči zúčastneným ženám. A skutočnosť, že si ich bez problémov priviedol do kancelárie, kde ich mohli vidieť jeho spolupracovníci a potenciálne aj klienti, svedčí o kultúre oprávnenosti a beztrestnosti, ktorá bola v tom čase vo finančnom sektore až príliš bežná.
Ale aby som nepísal len o zhýralom živote bankárov, tu je zopár trpkých pozorovaní Andersona o hodnotovom systéme ľudí v bankovej industrii:
- Nedostatok zodpovednosti: Anderson vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančný sektor zrejme funguje bez skutočného zmyslu pre zodpovednosť. Konštatuje, že aj keď sa banky a iné finančné inštitúcie dopúšťajú bezohľadného alebo neetického správania, dôsledky sú často minimálne a zodpovedné osoby len zriedkavo čelia skutočným dôsledkom.
- Posadnutosť ziskom: Ďalšia kritika, ktorú Anderson adresuje finančnému priemyslu, je jeho zameranie na zisk. Poznamenáva, že to môže často viesť k ignorovaniu iných dôležitých hodnôt, ako je etika a sociálna zodpovednosť.
- Dehumanizácia jednotlivcov: Anderson tiež kritizuje spôsob, akým finančný priemysel často zaobchádza s ľuďmi ako s obyčajným tovarom. Konštatuje, že to môže viesť k dehumanizácii jednotlivcov, keďže ich hodnota sa meria výlučne podľa ich finančnej hodnoty.
- Kultúra chamtivosti: Anderson veľmi kritizuje kultúru chamtivosti, ktorá preniká do finančného odvetvia. Konštatuje, že táto kultúra často vedie k tomu, že jednotlivci prijímajú rozhodnutia, ktoré nie sú v najlepšom záujme ich klientov, ale skôr v ich osobnom finančnom záujme.
- Krátkodobé myslenie: Anderson upozorňuje, že finančný sektor sa často zameriava na krátkodobé zisky namiesto dlhodobej stability. To môže viesť k riskantnému správaniu a rozhodnutiam, ktoré nie sú dlhodobo udržateľné.
- Nedostatok rozmanitosti: Anderson kritizuje nedostatočnú rozmanitosť vo finančnom sektore, a to tak z hľadiska pohlavia, ako aj etnickej príslušnosti. Konštatuje, že to môže viesť k úzkoprsosti a nedostatku perspektívy, čo môže byť škodlivé pre celé odvetvie.
- Nadmerné odmeňovanie: Anderson tiež kritizuje nadmerné odmeny, ktoré sa často udeľujú jednotlivcom vo finančnom sektore, najmä tým, ktorí zastávajú vysoké pozície. Konštatuje, že to môže vytvárať atmosféru oprávnenosti a môže motivovať jednotlivcov k neetickému správaniu s cieľom zvýšiť svoje vlastné odmeny.
- Neefektívnosť: Anderson konštatuje, že finančný sektor môže byť veľmi neefektívny, pričom veľké množstvo zdrojov a času sa venuje úlohám, ktoré nemusia nevyhnutne prinášať pridanú hodnotu. Navrhuje, že v tomto odvetví je potrebné dosiahnuť väčšiu racionalizáciu a efektívnosť.
- Nedostatok transparentnosti: Anderson kritizuje nedostatok transparentnosti vo finančnom sektore. Konštatuje, že pre jednotlivcov môže byť ťažké pochopiť, ako finančné inštitúcie fungujú a ako sa spravujú ich peniaze. Navrhuje, že väčšia transparentnosť by pomohla vybudovať dôveru a zvýšiť zodpovednosť v tomto odvetví.
„Cityboy“ nie je len chlípnou zábavou v špinavom podhubí City – ponúka hlavne triezvy pohľad na kultúru chamtivosti a excesov, ktorá prenikla do finančného priemyslu v rokoch, ktoré viedli ku globálnej finančnej kríze. Andersonove vlastné skúsenosti s temnou stránkou finančníctva dodávajú knihe hĺbku a komplexnosť. Ak hľadáte knihu, ktorá vás rozosmeje až do plaču a zároveň osvetlí niektoré temné stránky finančného sveta, „Cityboy: Beer and Loathing in the Square Mile“ je ideálnou voľbou. Len si nezabudnite pripraviť pivo alebo dve – budete ich potrebovať, aby ste udržali krok s Andersonovou divokou jazdou!
