V mnohých dôležitých ukazovateľoch sa Slovensko prepadlo na posledné priečky v EÚ. Verejným priestorom lietajú rôzne teórie prečo, no v podstate nikto nehovorí o tom hlavnom dôvode. Nie je to totiž ani zlý Brusel, ani Fico, ani Matovič, ani Dzurinda, ani Soros a všetky tie ostatné výhovorky, čo sa dajú počuť, sme to my a je to o nás. Slováci sa za seba nevedia postaviť, nevedia sa spojiť, nevedia sa ozvať tam, kde na tom naozaj záleží, na pracovisku – viď dáta v obrázku. Vedie to potom k tomu, že z nás firmy vytiahnu 20 miliárd ročne a odvezú si tento zisk primárne do zahraničia. 20 miliárd ročne, to je približne 500 Euro brutto mesačne pre každého pracujúceho. Jasne, že tieto obrovské peniaze potom v hospodárstve chýbajú, jasne, že sme poslední, keď si toto so sebou necháme robiť. Albert Einstein hovorieval, že svet ovládajú 3 veci, strach, hlúposť a hrabivosť. Tak sa na Slovákov cez túto prizmu pozrime:
STRACH – Bežný Slovák sa bojí. Bojí sa ozvať v práci, bojí sa skúsiť niečo nové, bojí sa vystrčiť hlavu zo stáda. Nahovára si, že chce mať pokoj a nechce robiť problémy, ale to je len výhovorka. V skutočnosti ním otriasa strach. Cíti sa malý a bezbranný, cíti, že nemôže nič zmeniť. To, že je to blbosť a že má presne takú istú moc a možnosti ako všetci ostatní ľudia na planéte a že nikde, kde veci fungujú lepšie, to tam nevybavili Marťania, ale si to tam miestni obyvatelia odmakali a vybojovali, na to nemyslí. To aj preto, lebo
HLÚPOSŤ – Bežný Slovák sa o svet okolo seba veľmi nezaujíma. Hovorí si, že načo, aj tak sa ho to netýka a aj tak to neovplyvní. On je malý a bezbranný. Sebavzdelávanie nie je jeho forte, knihy nečíta, jazyky sa neučí a tak je jeho svet osekaný na 0,0679% informácii, ktoré sa dajú o svete získať. Toto je totiž % ľudí, ktorí hovoria na svete slovensky. Brutálne malá bublinka. Kam to vedie je, že sa nechá strašne ľahko zmanipulovať. Aj preto tu majú konšpiračné teórie živnú pôdu. Raz keď o svete takmer nič neviete a zároveň si v jednom kuse nahovárate, že ste obeť, uveríte akejkoľvek kravine. A ľudia veriaci kravinám, funkčnú spoločnosť nevytvoria. A tu prichádza na scénu
HRABIVOSŤ – Tým, že Slováci sú tak nesúdržní, je tu pocit sociálna a spolupatričnosti na bode mrazu. Skôr tu platí právo džungle a silnejšieho = vychcanejšieho. Platí tu, že treba hrabať k sebe. Smutná realita je, že tým ako sú tu ľudia zblbnutí, hrabivých zlodejov neodsudzujú, ale ešte obdivujú. Keďže vzdelanie a premýšľanie nie je naše forte, ľudí nezaujímajú idey, diskusie, premýšľanie, politika, spoločnosť, umenie, veda, kreativita atď, zaujímajú ich veci. Svet vecí a statkov je to primárne, o čom Slováci počas dňa premýšľajú.
A takto si tu my žijeme. Treba si uvedomiť o tom poslednom mieste v EÚ jednu podstatnú vec. Žijeme v krajine, ktorú si zaslúžime. Chceme si zaslúžiť viac? No tak sa budeme musieť zmeniť. My, každý a každá sám a sama za seba. Po 35 rokoch od revolúcie, by sme mali prestať veriť na to, že niekto z vonku príde a „zachráni nás“. To je premýšľanie o svete na úrovni malých detí. Nikto nepríde. Všetci nás majú na saláme a radšej nás budú zneužívať aj naďalej, keďže si to necháme. Potrebujeme sa zachrániť sami. Potrebujeme si povedať, že stačilo a od dnes budeme iní. Otvorenejší, zvedavejší, priamejší, odvážnejší, prosociálnejší atď. Alebo aj nie a budeme pokračovať v započatej ceste. A posledný potom zhasne svetlo a Slovensko sa rozpadne. Je na každom jednom a jednej z nás, ktorý z týchto 2 scenárov sa zrealizuje….
