Snaha o uznanie je jeden z najsilnejších motorov našich životov. Zdá sa, že všetky sociálne zvieratá majú potrebu štverať sa po domnelom hierarchickom rebríčku tak vysoko, ako sa len dá, a dokazovať svoj úspech pred publikom. Voľakedy to boli svaly a inteligencia, čo dostávalo jedince na vrchol sociálnej pyramídy, dnes sú to moc a peniaze. Byť hore znamenalo hlavne pre mužov možnosť rozmnožiť sa a preniesť tak svoje gény do ďalšej generácie. Zaujímavý je tento údajný genetický fakt. Takmer všetky dospelé ženy počas evolúcie človeka mali deti, zatiaľ čo väčšina dospelých mužov sa nerozmnožila. Pomer medzi rozmnožením žien a mužov bol počas ľudskej evolúcie približne 1:2. Deti poväčšine mali len tí muži, ktorí boli nadpriemerne vysoko v sociálnej hierarchií. S nástupom poľnohospodárstva sa tento fenomén ešte zextrémnil. Údajne pomer medzi mužmi a ženami, ktorým sa podarilo rozmnožiť spadol na 1:17 (link pod textom). Nech už je to číslo akékoľvek, je jasné, že muži sú evolúciou hnaní uspieť a predbehnúť iných mužov, nech už je za úspech v danej spoločnosti považované čokoľvek. Išlo im vždy o veľa, išlo im vždy „o nesmrteľnosť“, o prežitie ich génov.
Toto všetko dávalo v prvotnopospolnej spoločnosti zmysel. No už nejaký čas nežijeme v prvotnopospolnej spoločnosti a na mieste je otázka, či to čo fungovalo vtedy, funguje tvárou v tvár našim ekologickým problémom a extrémnej nerovnosti aj dnes? Stále sa musia muži medzi sebou tak pretekať? Časy keď začínalo poľnohospodárstvo a pomer medzi rozmnožením sa žien a mužov bol 1:17 sa dávno skončili, dnes je ten pomer takmer 1:1. Neexistujú aj iné hodnoty ako uznanie a sociálna prestíž? Ja si myslím, že existujú a že len za to, že sme nejako evolučne nastavení neznamená, že sa tomuto nastaveniu musíme podriadiť. Sme napríklad, zdá sa, nastavení zvládať kanibalizmus. Veľa ľudí je geneticky predisponovaných choroby spojené s kanibalizmom proste nedostať, lebo ich predkovia kanibali boli a vyvinuli si proti týmto chorobám rezistenciu (link pod textom). Asi sa všetci zhodneme, že je dobre, že sme túto našu tendenciu požierať sa navzájom úspešne prekonali. Možno je načase prekonať aj našu tendenciu v jednom kuse sa pretekať. Ja chcem medzi ľuďmi vidieť viac spolupráce. Ja chcem, aby sme vytvorili spoločnosť, kde oháňanie sa bohatstvom a mocou bude vnímané ako odpudzujúci primitivizmus, podobne ako kanibalizmus. Hromadiť majetok na úkor ľudí okolo seba vo svete, kde žiaľ ešte stále milióny malých detí zomierajú od hladu, alebo kde vidíme dennodenne bezdomovcov má byť neprípustné. Tými hodnotami, ktoré nás majú poháňať, by mohli byť skôr dobročinnosť a vzájomná podpora. A keď už niekto stále bude fičať na sociálnej prestíži, nech ju čerpá z poznania toho, koľkým ľuďom v živote pomohol a nie z toho, koľko svojich zamestnancov ošmekol na platoch len preto, aby si mohol kúpiť ďalšie neekologické SUV. Čo si myslíte vy?