Vy čo sledujete dlhšie naše hnutie viete, že sme veľkí kritici dnešného ekonomického systému – Neoliberalizmu = privatizácie, deregulácie, nízkych progresívnych daní, rušenia dedičskej dane, rastu nerovnosti, ekologického rozvratu, militarizácie atď. Tento systém je nám ale prezentovaný ako to najväčšie možné dobro, lebo sa o ňom tvrdí, že je produktívny. No a rastúca produktivita ide ruka v ruke s rastúcim bohatstvom. To je tá pozitívna rozprávka o neoliberalizme, ktorej máme veriť a ktorú nám politici ako Mikloš, Dzurinda, alebo Sulík v jednom kuse rozprávajú. Je to tak ale naozaj? Naozaj naša produktivita išla odkedy sa v 1970tich rokoch Neoliberalizmus začal zavádzať hore? V obrázku vidíte na príklade Británie, že to nie je pravda.
A nemalo by to nikoho prekvapovať. Lebo rast nerovnosti je demotivujúci = znižuje produktivitu. Raz keď vidíte, že nejde o snahu, ale o to „dobre sa narodiť“ (drvivá väčšina bohatstva sa dnes dedí) a že snaha prináša oveľa menej než „dobrý rodinný pôvod“ (viď celý Forbes článok pod textom – „Jaroslav Haščák, dlhoročná dvojka v rebríčku Forbes najbohatších Slovákov, oznámil vlani prevod svojho podielu na rodinný trust, v ktorom sú beneficientami jeho manželka a dvaja synovia. Ten sa ku koncu vlaňajška uskutočnil.“) nebudete mať takú motiváciu sa v práci snažiť. Lebo veď načo, keď produkty vašej snahy tečú do vrecka niekoho iného. No a to sa presne deje – viď obrázok. Obdobie keď v Západnej civilizácii boli bežné vysoké progresívne dane = znižovanie nerovnosti (od konca 2.svetovej do približne 1980), je zároveň obdobím najväčšieho rastu produktivity = bohatstva v jej histórii. A potom prišiel neoliberalizmus a celá Západná civilizácia sa začala prepadať.
Nejdem tu ale teraz nariekať nad tým, aký je dnes svet nespravodlivý. Pointa je pomenovať problém a ponúknuť riešenie. Tým riešením je vlastníctvo firiem zamestnancami. Ak chceme zvyšovať produktivitu, ktorá sa za posledné desaťročia prepadla, no tak dajme pracujúcim všetku možnú motiváciu sa snažiť čo možno najviac. A čo je motivujúcejšie než robiť na seba? Vidieť priami súvis medzi mojou snahou a mojou odmenou je tá najlepšia motivácia. DiEM25 má vlastnenie firiem zamestnancami v programe, lebo nám ide o čo možno najväčšie dobro pre čo možno najväčší počet ľudí. Sebarealizácia v práci a následná osobná prosperita dobrom jednoznačne sú. Prvý krok pri každej zmene je vedieť čo chcem. Tak chcime zavádzanie vlastnenia firiem zamestnancami ako systémovú zmenu. Treba to len požadovať a ono to časom príde….
