V dnešnej ponovembrovej ére plnej pravicového snobizmu a trucovitého oponovania čomukoľvek, čo predsa hovorili tí hnusní komunisti, je veľkou módou opľúvať aj dávny symbol slovenského národa – Juraja Jánošíka. Od malička také reči počúvam – a istú dobu v mladosti som im aj veril. Vraj Jánošík bol len akýsi sprostý zlodej a dôkaz a symbol toho aký sme všetci národ zlodejov. A vraj – preto sa u nás tak stále ,,kradne „. Dnes ale keď niečo také zasa počujem chytá ma už zlosť – ako je to absurdné. Tak predovšetkým si uvedomme v akej dobe Jánošík žil. Drvivú väčšinu obyvateľstva tvorili roľníci, drvivá väčšina z nich boli nevoľníci. Nevoľník nieže nemal právo voliť – on nemal práva doslova žiadne. Na svojich pánov musel pracovať, poslúchať ich, oni ho mohli dať za čokoľvek bičovať a svojvoľne trestať, nesmel sa bez ich dovolenia oženiť ani cestovať. V istom zmysle slova bolo postavenie mnohých našich nevoľníkov ešte horšie ako klasických otrokov – tí totiž aspoň nemuseli rukovať a vojensky brániť celý ohavný utláčateľský systém. A teraz dodajme, že na začiatku 18 storočia bola situácia ešte obzvlášť a výnimočne zlá. Chudoba a neprávosť boli všade. A to vtedajší feudáli a vôbec nie Jánošík boli dobovými predobrazmi dnešných oligarchov. To oni zdierali a kradli naozaj – v tom sa nenechajme mýliť. A nie bežný človek. Bežný človek v zúfalstve utekal do hôr – alebo aspoň sníval o tom čo by byť mohlo. A v takom prostredí a za takých okolností vznikalo slovenské zbojníctvo. A za takých okolností sa okolo neho tiež rodila legenda a pre ľudí sa práve zbojníci stávali hrdinami.
Pred istým časom bola z Jánošíka zasa veľká kontroverzia, keď dokonca člen údajne národnej (SNS) strany A. Hrnko požadoval jeho vyradenie zo súťaže o Najväčšieho Slováka. Vraj lebo historický reálny Jánošík bol predsa právoplatne odsúdený. Ibaže odsúdený boli aj toľkí iní v tej ankete ako Srholec, Husák, Hlinka, Štúr. A že Srholca súdili zlí komunisti a ich zlé zákony? A či historického Jánošíka súdil nejaký demokratický režim? Vieme, že nie.Vieme tiež, že o historického Jánošíka ani tak nejde. V skutočnosti je úplne jasné, že bol jedným z mnohých zbojníkov, že zas až tak nevyčnieval a že v ňom legenda spojila príhody a skúsenosti mnohých iných. A záleží na tom? Legenda o ľudovom zbojníkovi sa aspoň sčasti na pravde zakladala. A rozšírila sa dávno pred komunistami – pestovali ju Štúrovci aj Masarykova republika. Je to legenda o vzdore a odboji proti útlaku, o boji za prostý ľud. A nie je ani niečím špecificky a čisto slovenským – podobnú majú v Anglicku o Robinovi Hoodovi, v USA o Jesse Jamesovi a vo Francúzku o Cartouchovi, na Sicílii o Turi Giulianim. V zahraničí a seriózni svetoví historici ako Eric Hobsbawn to chápu a o Jánošíkovi s úctou ako o ľudovom zbojníkovi a ľudovom hrdinovi hovoria. To len u nás naša zvlášť snobská lokálna buržoázia (túžiaca si obvykle vykompenzovať si svoje komplexy voči bohatším západniarskym buržujom) potrebuje do Jánošíka kopať. Mimochodom naväzuje na len jediné obdobie našich dejín, keď doňho nejakí Slováci kopali – na Tisov štát. V klerikálnej a autoritatívnej ,,farskej republike„ sa vtedy Bielikovský film Jánošík zakázal ako prejav,, rebélie a komunizmu“. Symbolizoval predsa vzburu chudobného ľudu. Vážne ale chcete práve na túto éru naviazať slovenskí pravicoví (pseudo) liberáli?
