je ako sa vždy a za každých zmenených okolností nájde tak neskutočne veľa, tak neskutočne servilného lokajstva a apologétstva, voči každému cudziemu impériu. A ako ľudia vždy veria, že je to iné, aj keď je to to isté. A ako sami nedokážu mať vlastné sebavedomie a hľadieť na vlastné národné záujmy. Za druhej svetovej vojny vládol Európe Hitler. A na Slovensku sa samozrejme vyrojili na tucty rôznych Tisov, Tukov, Machov a ďalších ochotných strkať sa aktuálnej veľmoci do zadku, vyhlásiť pre jej záujmy vojnu proti ZSSR a Poliakom, podpísať s ňou nevýhodné zmluvy a nakoniec nechať obsadiť vlastné územie jej armádou..Potom prišli Sovieti. Ľudia ich najprv vítali. V roku 1968 zas nenávideli. Ale aj vtedy sa zas našla ochotná svorka podlízačov ako Biľak a strkala sa novému pánovi do zadku bez ohľadu na okolnosti.A potom prišla Amerika. A Dzurinda, Korčok, Dostál, Lipšic a im podobní zasa horlili za slepú oddanosť novému impériu, za účasť na jeho dobyvačných vojnách (Juhoslávia, Afganistan, Irak) a za zmluvu DCA. Neskutočne servilná bola (a aj je) aj oficiálna režimná tlač.Človek by si povedal, že toho budú mať už (konečne) ľudia dosť a v móde bude nezávislosť, ale nie. Naša opozícia (najmä Blaha a Uhrík) si už vopred vyvolili, že nezávislosť nechcú. Že chcú zas nového (a možno ešte horšieho) pána a naskočili na totálne servilnú rétoriku o zas ďalšej veľmoci a o jej najnehanebnejšej a neslávnej vojne. Veľmoci nikdy v dejinách o malé krajinky (ako sme my) úprimne nedbali, vždy ich využívali, zaťahovali do svojich vojen a svinstiev, zneužívali, zrádzali a prenechávali iným, ak sa im to hodilo (viď Mníchov) a nasilu obsadzovali vojskom, ak sa im zas hodilo to (viď roky 1944 a 1968). Vyberať si kto bude pánom a vyberať si komu otročiť, vyberať si od koho chcem dostávať rany bičom – to nie je výber. Jediný výber je medzi slobodou a otroctvom (od kohokoľvek). Zobuďme sa už! Nerobme to! Buďme hrdí! Buďme nezávislí! Neposluhujme nikomu! Švajčiari to dokážu – a my nie sme horší. Za mňa osobne viem povedať, že nikdy nebudem apologétom ani lokajom ŽIADNEJ cudzej veľmoci a na tých čo budú sa budem vždy pozerať s opovrhnutím ako na zradcov.
