Dnes s odstupom 104 rokov od vzniku našej prvej československej republiky sa už spomína len málokedy s akým ľavicovým a pokrokárskym nadšením sa jej vznik spájal. Pád Rakúsko – Uhorska nepriniesol iba oslobodenie národa, ale aj pád monarchie, vznik republiky, zrušenie šľachtických titulov a privilégií, osemhodinovú pracovnú dobu. A to bolo medzi prvými opatreniami režimu. U nás na Slovensku sa prvý raz udelilo volebné právo aj chudobným a robotníkom a prvý raz tak mohli prejaviť svoj názor. Vo voľbách šokujúco a zdrvujúco na Slovensku vyhrali Socialisti a socialistické strany získali polovicu všetkých hlasov. Nadšenie vládlo aj v Čechách. Verilo sa, že pád Habsburgovcov predznamená aj pád všetkých pánov, kapitalistov, boháčov – a Vatikánu. Povalil sa Mariánsky stĺp a anarchisti dokonca prekonali svoj skepticizmus k vládam a do vlády dočasne vstúpili, aby podporili zmeny. V strašne veľa ohľadoch sa ale nadšenie nenaplnilo. A ani prísľuby zmeny. A republika ostala kapitalistická a do štrajkujúcich nakoniec vždy zasa strieľala. Stojí ale za pripomenutie ako vtedy naozaj každý spájal pokrok a československo s akýmsi socializmom. Nedávno sme zazdieľali Washingtonskú Masarykovu deklaráciu, z ktorej mnohé sa nenaplnilo dodnes. Pozrime si teraz ako píše taký Peroutka o náladách pri vzniku republiky a o tom ako každý očakával socializmus.
