Žijeme v zaujímavej dobe. Na jednej strane máme o sebe a o svete tak veľa informácii ako ešte nikdy, na druhej strane mám ale taký dojem, že z toho všetkého, čo sa okolo nás a v nás deje, máme taký bordel ako ešte nikdy. Veci nepomáha, že úlohou médii v neoliberálnom kapitalizme nie je ľudí informovať, ale ľudí zmiasť a rozdeliť. A darí sa im. Ľudí ohlupujú riadne. Doslova sa s k nám správajú ako k deťom, deťom, pre ktoré sú niektoré témy akože tabu a nehovorí sa o nich. Preto hovorím o Disneyworlde, len toto čo médiá predvádzajú je Disneyworld pre dospelých. Médiá verejnú debatu zámerne nerozširujú, ale splošťujú. Posledný príklad v dlhom rade dôkazov je to, čo sa stalo v TA3 ohľadom interview so Sachsom a následné sťahovanie tohto interview z archívu a dokonca vyhadzov moderátorky, ktorá toto interview viedla (https://www.cas.sk/clanok/2789761/moderatorka-zitna-uz-nepracuje-v-ta3-skoncila-pre-rozhovor-s-kontroverznym-ekonomom-sachsom/). Či to bolo naozaj kvôli nemu neviem, ale takto sa teda úprimne a profesionálne vedený mediálny dom nevedie. Naše mienkotvorné médiá sú fakt chaos klub s Mickey Mousami.
Pri rozdelení a zmätení „dospelých detí“, ktoré z nás médiá robia sa pristavím. Páčilo sa mi, čo hovoril v jednom podcaste Tim Urban (https://en.wikipedia.org/wiki/Wait_But_Why). Rozdelil celý tento politický Disneyworld na 4 úrovne, podľa toho, kde sa každý z nás na politickej názorovej barikáde nachádza.
- Vedec – chce poznať pravdu, ale vie, že skoro iste ju nemá a tak každý názor, každú politickú teóriu berie ako niečo, čo treba sústavne testovať a nikdy si ňou nebiť 100% istý, ide mu totiž o objektivitu v prvom rade
- Športový fanúšik – má síce svoj „názorový team“, ktorému fandí, ale ako správny fanúšik nechce žiadne ohýbanie pravidiel a popieranie fair play, nech na konci hry vyhrá, kto je lepší
- Právnik – tak ako Športový fanúšik aj právnik chce vyhrať, je ale pre víťaztvo ochotný ohnúť trochu pravidlá a nevidieť pravdu, i keď ju má pred nosom, lebo to je jeho práca, ak náhodou pred silou argumentov prehráva, bude, ak je dobrý právnik, bojovať do posledného dychu
- Dogmatik – s dogmatikom sa nemá zmysel baviť, verí i keď je to úplne nezmyselné a keď taký človek verí v chemtrails, magické kryštály, Billa Gatesa, čo nás všetkých začipuje, plochú Zem, neomylnosť trhu, večnosť kapitalizmu, ukrivdenej Ukrajine, ukrivdenému Rusku, dobrej EÚ, zlej EÚ, no tak tomu verí ako tomu, že 2+2=4
Kde každý z nás na tej stupnici pri svojich politických názoroch je, si už musíte rozhodnúť vy. V ideálnom svete by všetci boli „vedci“, v ideálnom svete ale očividne nežijeme. To aj preto, lebo keď dvaja hovoria o tom istom, nehovoria o tom istom. Pred pár dňami k tomu vyšla dobrá štúdia – https://direct.mit.edu/opmi/article/doi/10.1162/opmi_a_00072/114924/Latent-Diversity-in-Human-Concepts – Celeste Kidd v nej skúmala koncepty, proste čo to s ľuďmi robí, keď sa povie velryba, alebo tučniak, alebo Biden, alebo Obama, alebo Trump. No a záver hovorí za všetko. Ľudia sa nezhodujú v 88% prípadov ani v takom jednoduchom koncepte ako sú tučniaky. Proste keď sa povie tučniak, v 88% pripadov si dvaja ľudia predstavia niečo trochu iné. Tak ako sa dá baviť o niečom oveľa neuchopitelnejšom ako spravodlivosť, štát, rovnosť, funkčnosť politického systému, alebo diplomatické pozadie vojny na Ukrajine a čo k nej naozaj viedlo?
Neviem, čo s tým celým robiť. Svet a ľudia sú komplikovaní. Viem ale, že moderárky sa za robenie si svojej roboty, i keď sa niekomu skočí na otlak, nevyhadzujú, že dogmatizmus škodí a lepšie je byť vedcom, čo hľadá objektívnu pravdu, no a že keď sa nabudúce s niekým budem o niečom baviť, najprv sa ho spýtam ako to vlastne myslí a či vôbec hovoríme o tom istom. Nech sme v politickom Disneyworlde čo možno najmenej.