O prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskom sa u nás človek môže dopočuť úplne absurdné glorifikácie – ale aj očierňovanie a démonizaciu. Veľmi málo je ale snahy jeho pozíciu skutočne pochopiť a existujú o ňom mnohé mylné predstavy. Napríklad a predovšetkým, že je v akomkoľvek slova zmysle nejaký militantnejší v prospech vojny ako v podstate takmer hociktorý priemerný ukrajinec. Je to práve naopak. Na Ukrajine tak ako v Rusku (a Poľsku, Slovensku aj inde) existovali pred vojnou samozrejme militantnejšie, ale aj umiernenejšie krídla politikov, viac provojnovo zmýšľajúci, ale aj viac promieroví. Ukrajinskí neonacisti a ultranacionalisti (rôzni obdivovatelia banderovcov a organizátori ohňových pochodov) patrili ako je známe skutočne k najextrémnejším podporovateľom nenávisti k rusom – rovnako ako ruskí ultranacionalisti (Strelkov, Dugin, Žirinovskin) kritizovali ešte aj Putina za to, že je príliš dobrí k ukrajincom.
Na Ukrajine po Majdane a po následnej ruskej agresii (na Kryme) ultranacionalisti skutočne posilnili pozície. Časť ľudí zmenila pod vplyvom Krymu názory na protiruské a okrem toho mnoho prorusky zmýšľajúcich z Krymu a Donecku sa už nezúčastňovalo volieb. Ďalší sa zase báli. Prvý po Majdane zvolený prezident – čokoládový barón a mafián Petro Porošenko bol skutočne hlasom krajnejšie protirusky zmýšĺajúcich. Nebol jeden z ,,neonacistov„ ale toleroval ich a využíval v rámci protiruskej politiky. Podpísal zákony vyhlasujúce banderovcov za bojovníkov za slobodu a obmedzujúce práva menšín a v tomto duchu sa pokúšal stať prezidentom zasa.Jeho protikandidát – Zelenskyj ale stavil na pravý opak. Fakty dokazujú, že čím východnejšie na mape Ukrajiny idete, tým viac hlasov v druhom kole Zelenskyj dostal. A tým menej Porošenko.Zelenského zvolili DOSLOVA tie najviac ruskojazyčné regióny – zatiaľčo na úplnom západe v okolí Ľvova (v bašte banderovcov a neonacistov) vyhral Porošenko.
Porošenko zakladal svoju kampaň na hesle Armáda, viera, jazyk (mimochodom sa človeku chce skutočne usmiať, ak si predstaví ako by podobné heslo N-kári vnímali od slovenského politika a ako by jačali o fašizme) zatiaľčo Zelenskyj bol za vyjednávanie s ,,Donbasákmi„ miesto bojov, za kompromis a za ústupky ruskojazyčným, za obmedzenie cenzúry. Samozrejme aj Zelenskyj bol (ako každý ukrajinský politik) výtvor oligarchov. Konkrétne sa hovorí o Igorovi Kolomojskom. Lenže výtvor tej frakcie oligarchov, ktorá bola konfliktom už unavená a chcela dohodu (a nie tej militantnej). Bol žid, komik, jeho rodný jazyk bola ruština a pochádzal z rodiny bojujúcej vo Veľkej vlasteneckej vojne za Sovietsky zväz, takže ho nikto nemohol nazvať nacistom. Zároveň samozrejme nebol ruský agent – ale bol za aktuálnych okolností tým najviac na kompromis ochotným politikom, aký mohol vyhrať.
Vo svojom úrade sa musel Zelenskyj dohadovať na jednej strane s Rusmi odmietajúcimi takmer akýkoľvek ústupok – na druhej sa nepáčil ani ukrajinským nacionalistom a mier iste veľmi nechceli ani američania. Je Zelenskyj v mnohom šašo? Bezpochyby. Je to ale aj legitímny a legitímne zvolený prezident. Kremeľ mal šancu jednať s človekom, ktorý aspoň snáď bol ochotný jednať – a neurobil to a miesto toho volil silu.
Je absurdné teraz na ukrajinského prezidenta kričať (ako to niektorí robia), že mal de facto kapitulovať a neklásť odpor voči evidentnému útoku. Žiaden prezident na svete, by sa snáď nemohol zachovať inak – nechať sa dobrovoľne sám zmasakrovať je asi najabsurdnejšia vec na svete. Zelenskyj nie je možno hrdina (tými sú vojaci na fronte a nie politici), ale nie je ani nijaký vinník vojny, štváč, alebo zločinec. Je to bežný človek, ktorý sa náhodou ocitol v pozícii vodcu v dejinnej chvíli, keď jeho krajina vedie vojnu za prežitie. A v tejto vojne, ak aj v ničom inom je v práve.
