Jedna z najviac živených rozprávok o kapitalizme je tá o produktivite. Údajne je kapitalizmus vysoko produktívny systém, lebo ľudí riadi neviditeľná ruka trhu tak dobre, že sú namotivovaní pracovať tvrdšie a vďaka tvrdej práci bohatnúť. A rozprávka pokračuje tým, že vraj vďaka ich „sebeckým“ motiváciám celá ekonomika funguje lepšie a efektívnejšie. Kolečká ekonomiky sa točia a blahobyt rastie. A možno príde aj kúzelník….
Realita je ale taká, že takmer 70% !!!! zamestnancov ich práca nebaví. 70% je brutálne číslo. Klásť si verejne napríklad médiami, alebo politikmi, do očí bijúcu otázku: „Ako môžete pracovať efektívne, keď vás to čo robíte nebaví?“, je samozrejme celospoločenské tabu a tak sa o tom v podstate vôbec nehovorí. Lebo keby sa začalo, ilúzia o vysoko funkčnom kapitalizme by sa začala rýchlo rúcať.
Veď ako môžete byť namotivovaný, keď viete, že plody a zisk z vašej práce si privlastní niekto iný? Kapitalistický systém je totiž z princípu nespravodlivý a ľudia to či už vedome, alebo nevedome cítia. Preto ten nedostatok motivácie u 70% pracujúcich. My progresívni ľavičiari práve preto voláme po vlastnení firiem zamestnancami, lebo si túto pravdu o nefunkčnosti kapitalizmu uvedomujeme a chceme ju zmeniť. Kooperatívy = firmy vlastnené zamestnancami, sú práve preto produktívnejšie, lebo nespravodlivosť kapitalisticky organizovanej firmy odpadá. V kooperatíve robíte na seba, nie na niekoho iného a zisk ktorý vyprodukujete je váš, nie nejakého kapitalistu, ktorého ste často ani nikdy osobne nestretli. Jasné, že budete viac namotivovaný. V takej firme netreba živiť žiadne rozprávky, tam kúzelníka netreba. Ľudia sa tam snažia viac prirodzene sami od seba. Alexander Dubček tu chcel v 1968 také niečo zavádzať, len mu to ruské tanky zatrhli. Žeby bolo po vyše polstoročí ticha okolo tejto témy načase sa o nej zase začať baviť a vlastnenie firiem zamestnancami aktívne požadovať?
