Odborová organizovanosť je hlavný nástroj boja proti ekonomickej nerovnosti. Bežní ľudia nemajú inú možnosť, ako si vymôcť svoje požiadavky pred zamestnávateľom, než v kolektívnej akcii. Kapitalistický systém je tak nastavený. Preto je vždy určujúce, ako sa ktorá politická strana k odborovej organizovanosti postaví. Tie, čo ju potláčajú, sú skôr pravicové = na strane veľkokapitálu. Tie, čo ju podporujú, sú skôr ľavicové = na strane bežných ľudí. Tak to vždy bolo a bude, dokedy ľudia budú ľuďmi. Smer v tomto ohľade očividne úplne zlyhal – viď obrázok (Fico sa dostal k moci v roku 2006). Vidíte tam tiež, že Slovensko je pravicová krajina fandiaca veľkokapitálu. Lepšie povedané, 25 rokov nám tu vládla pravica, lebo ten prepad je strašný. Ísť z pomaly 65% na 10% to je smutné. Toto je aj hlavný dôvod stagnácie našich miezd. Island je mimochodom krajina s najvyššou odborovou organizovanosťou sveta. Slovensko patrí k silne podpriemerným krajinám – viď link pod textom.
Pre DiEM25 je odborová organizovanosť jedna z priorít. Uvedomujeme si totiž, že odbory sú škola demokracie. Nedá sa naozaj hovoriť o demokracií, ak práca, hlavná vedomá činnosť každého jedného z nás. je organizovaná nedemokraticky = nemôžu sa k tomu ako to vo firme funguje vyjadrovať všetci, čo tam pracujú. Preto je aj na debatu, či Slovensko je vôbec demokratická krajina, keď takmer 90% z nás nemá v práci vlastne žiaden hlas. Tieto pomery treba radikálne zmeniť. Treba zbaviť odborovú organizovanosť stigmy minulosti. V najvyspelejších krajinách sveta, v Škandinávii, je všade odborová organizovanosť cez 50%. Chcime patriť k vyspelému svetu, nie k rovníkovej Afrike. Organizujme sa v odboroch.
