S nedávnym (už dvadsiatym) výročím hanebnej imperiálnej invázie do Iraku, bolo skutočne kúzelné sledovať jedno – reakciu tzv. ,,mainstreamových„ (presnejšie povedané režimistických) médií.Denník N nedokázal samozrejme vyspovedať nikoho z tých, čo mali pravdu a tak teda aspoň s odstupom dvadsiatich rokov a pri vedomí, že doslova každý už dávno vie ako veci boli, ponúkol akože ,,uznanie chyby“. Pravdaže všetci strašne veríme úprimnosti tejto falošnej ľútosti od niekoho ako Šimečka. Nie, neklamme sa – Šimečka sa nemýlil. On klamal a zavádzal, lebo len slúžil propagande tak ako jej slúži celý život. To milovaný a vždy neomylný .týždeň sa zachoval úprimnejšie. A úplne ostentatívne a bez akejkoľvek hanby dokonca vyhlásil, že invázia bola ,,úplne správna“. Vážne.Ešte dnes po 20 rokoch. A my sa tu čudujeme, že ľudia týmto režimným propagandistom (pardon novinárom) neveria ani slovo? Po tom čo ich 30 rokov klamali každý deň? Úplne úprimne poviem – kebyže som šéf Nka prípadne ambasády na Hviezdoslavovom námestí (a to nie je veľký rozdiel) a chcem skutočne zmeniť mienku aj oponentov, tak už len čisto z hľadiska účelnosti tých ľudí všetkých vyhodím. Všetci do radu sú tak neskutočne zdiskreditovaní a nedôveryhodní, že škodia ešte aj sami sebe a vlastnej veci. Ničím nepoškrvnení a novší ľudia by boli (aspoň dočasne) pre samotné mocenské záujmy ambasády a režimu lepší. Ale režim to neurobí. A ľudia mu nikdy neuveria.
