PUTINA DRŽÍ UŽ LE
Mnohí pozorovatelia politickej situácie vo východnej Európe sa domnievajú, že Putin bol k vojne na Ukrajine donútený alebo vyprovokovaný. Uvádza sa rozširovanie NATO, potlačovanie ruskej menšiny, či prítomnosť nacistov v ukrajinskej vláde. Tieto, dnes už zavádzajúce dôvody celkom opomínajú hlavné – domáce príčiny konfliktu, a zahmlievajú pohľad na jeho ďalší vývoj.
Je pochopiteľné, že ukrajinská vláda nevzbudzuje sympatie ľavičiarov kvôli neoliberálnej politike a potlačovaniu ruského jazyka. Prijímané zákony liberalizujúce zákonník práce poškodia ukrajinských pracujúcich neistejšími a horšie platenými pracovnými miestami. Avšak, zákony na obmedzovanie ruského jazyka (ktorým hovorí polovica obyvateľstva) vo verejnej sfére boli prijaté už predchádzajúcim parlamentom. Zelenský sa ich pokúšal zmierniť, no zakaždým ustúpil tlaku nacionalistov.
Pokiaľ ide o separatické republiky Donbasu, ich zástupcami dávno nie sú rovnakí ľudia, ktorí nesúhlasili s vládou nastolenou po majdanských protestoch. Dnes im vládne skurompovaná bábková vláda, ktoré s pomocou Ruska potlačila a nahradila tamojšie demokratické hnutie. Vzhľadom na to, že progresívny Donbas skončil na prelome rokov 2014-15, Rusko tam bráni iba svoje vlastné záujmy.
Hromadenie vojenskej techniky na hraniciach s Ukrajinou na začiatku tohto roku bolo podceňované a napriek svojmu množstvu vydávané za obranu voči ukrajinským silám. Ruskej propagande sa v značnej časti aj odbornej verejnosti podarilo vytvoriť dojem, že sa iba bránia rozširovaniu NATO, a to napriek skutočnosti, že jeho iný, dlhodobý člen – Estónsko má k veľkým ruským mestám omnoho bližšie. Kremeľ však za celú dobu nepodnikol žiadne diplomatické kroky, aby to zmenil, a nevadila mu ani tamojšia diskriminácia ruskej menšiny.
Príčinou útoku Ruska na Ukrajinu bola domáca politická kríza. Putinova popularita v roku 2019 klesla na 13-ročné minimum. Vo voľbách v roku 2021, ktoré do poslednej chvíle ukazovali víťazstvo opozičných poslancov, boli výsledky z večera do rána prepísané v prospech strany Zjednotené Rusko podporujúcej Putina. Hlavní vyzývatelia boli naviac diskvalifikovaní zo súťaže, keď ich súdy označili za „teroristov“ alebo skončili vo väzení.
Vláda bola so značným poklesom popularity nútená niečo robiť. Aby zvrátili tento trend rozhodli sa pre rýchlu vojnu. Cieľom bolo zopakovať scenár so zabratím Krymu a prezentovať Putina ako víťaza a záchrancu (tak ako vzrástla Bushova popularita po začatí „vojny s terorizmom“). Koncom februára spustilo Rusko inváziu z viacerých smerov, s tým, že tanky smerovali až na Kyjev s plánom zvrhnúť súčasnú vládu.
Stal sa však opak toho, čo zamýšľali: Ukrajinci sa počas útoku zomkli a NATO sa ešte viac posilnilo. S legitímne zvolenou vládou v Kyjeve bola totiž situácia iná ako v roku 2014 s majdanskou revolúciou. Ukrajina si svoju vládu nehodlala nechať vymeniť za nasadenú bábku.
Nezdar Putinovej „špeciálnej operácie“ musí preto zachraňovať masívny propagandistický aparát. Tamojšie médiá poučené americkým Vietnamom neinformujú o ruských obetiach, ktorých je už teraz viac ako za 10 rokov boja ZSSR v Afganistane. Jednotky tvoria mladíci pozberaní z chudobných a od seba vzdialených častí krajiny, aby sa zabránilo negatívnej odozve občianskej spoločnosti.
Vzhľadom na neúspech plánovanej akcie však nie je jasné, čo sa má touto vojnou dosiahnuť. Neboli totiž sformulované žiadne jasné ciele, takže sa zdá, že Rusom ostáva len improvizovať v rámci chaosu. Vojna zatiaľ škodí nielen tamojšiemu biznisu, ale dokonca i vojensko-priemyselnému komplexu, ktorý prišiel o cenné súčiastky od svojich dodávateľov. Oligarchia sa však zrejme nechce zbaviť Putina zo strachu, že by sa prípadný hnev ľudu po priznanej prehre mohol obrátiť aj proti nej.
Rusko má z dejín tú skúsenosť, že po neúspešných vojnách tam dochádza k revolúciám. Prehra Mikuláša II. v rusko-japonskej vojne pohnala obyvateľstvo k prvej ruskej revolúcii. Prvá svetová vojna bola prehraná v dobe Februárovej a Októbrovej revolúcie. A po prehre ZSSR v Afganistane nasledoval jeho rozpad. Preto aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo sa Putin a oligarchia tak boja túto vojnu prehrať.