Po tom, čo som si prečítal o poslednom IPCC reporte a tých ekologických vyhliadkach na najbližšie roky, je Džin von z fľaše a dnu už ho nedá nikto. My MUSÍME začať radikálne meniť našu spoločnosť dnes, teraz, okamžite. Za 10 rokov už bude neskoro. Jedna z najdôležitejších premenných je potom práca, lebo od práce sa odvíja celá naša ekonomická aktivita. No a ekonomická aktivita a ekológia sú bytostne previazané. To ako sa postavíme k práci, bude mať priamy vplyv na to, ako sa postavíme k ekológii. No a keďže je tam bezpochyby priamy kauzálny vzťah a čím viac pracujeme, tým viac konzumujeme, lebo máme za čo, bude treba niečo s pracovným časom spraviť. Ak chceme osekať konzumerizmus, potrebujeme osekať pracovný čas. Je to také jednoduché.
Celý koncept práce budeme musieť radikálne premyslieť. Na hlúposti o tom, že kto nepracuje nech neje, budeme musieť zabudnúť. Lebo čím nižšiu karbónovú stopu budú jednotliví ľudia mať, tým lepšie. Nemôcť si dovoliť kupovať hlúposti čo nepotrebujeme, nemá byť po novom hanba, ale má to byť výsada, za ktorú by ľudia mali byť chválení. Blahoslavení sú chudobní, lebo im bude patriť svet.
Ja viem zneje to radikálne, ale žiaľ zašli sme tak ďaleko, že nič iné ako radikálne riešenia nám neostali. Našťastie produktivita práce šla za posledné storočie, odkedy sme zaviedli 8h pracovný deň extrémne hore (vídam štatistiky, kde rast produktivity za posledné storočie tancuje okolo 500-700%). Ísť na 2-3h pracovného času denne, nie je preto žiadna za vlasy pritiahnutá utópia. Najvýznamnejší ekonóm 20. storočia John Maynard Keynes onehdy predpovedal, že dnes budeme pracovať 15h týždenne. Mýlil sa, ale nie preto, lebo by sme neboli dnes tak produktívni ako čakal, ale jednoducho preto, lebo nepredvídal nástup bezbrehého konzumerizmu. Preto ak vám nejaký pomýlený politik, alebo zamestnávateľ bude tvrdiť, že pracovný čas sa nedá skrátiť, môžete ich s chuťou vysmiať. My pracovný čas skrátiť musíme, ak chceme toto storočie prežiť.