VŠETCI SME OVEĽA HLÚPEJŠÍ, NEŽ SI O SEBE MYSLÍME

Kniha „Myslenie, rýchle a pomalé“ je ako vstupenka do zákulisia koncertu vašej mysle. Daniel Kahneman, rocková hviezda psychológie, zatieľ jediný psychológ v dejinách psychológie, ktorý dostal Nobelovu cenu, vás v nej vezme na cestu dvoma systémami, ktoré riadia vaše myslenie. Systém 1 je vaša divoká a impulzívna stránka – tá, ktorá sa chce zabávať celú noc a robiť rýchle rozhodnutia bez rozmýšľania. Systém 1 je rýchla, automatická a intuitívna časť nášho myslenia. Je to tá, ktorá sa spúšťa, keď šoférujeme auto, rozpoznávame tváre alebo čítame vety. Funguje automaticky a bez námahy, bez väčšieho vedomého úsilia z našej strany. Vďaka tomu je neuveriteľne užitočná, pretože nám umožňuje rýchlo spracovať obrovské množstvo informácií a rýchlo usudzovať o svete okolo nás. Systém 2 je vaša triezvejšia a zodpovednejšia stránka – tá, ktorá brzdí a premýšľa o veciach predtým, ako začne konať. Na druhej strane systém 2 je pomalá, zámerná a analytická časť nášho myslenia. Tú používame, keď riešime zložité problémy, počítame alebo robíme dôležité rozhodnutia. Vyžaduje si viac úsilia a sústredenia ako Systém 1, ale je tiež presnejší a spoľahlivejší. Nenechajte sa však oklamať – len preto, že Systém 2 je ten zodpovedný, nie je vždy hrdinom príbehu. Niekedy vaša myseľ pri rozhodovaní využíva skratky a spolieha sa na Systém 1 bez toho, aby si to uvedomovala. Tieto skratky sa nazývajú kognitívne skreslenia, a ak si nedáte pozor, môžu vás zaviesť na scestie. Už ste si napríklad niekedy urobili úsudok o niekom na základe jeho vzhľadu, aby ste neskôr zistili, že ste sa mýlili? To je váš Systém 1, ktorý robí závery na základe obmedzených informácií. Alebo ste niekedy naleteli podvodníkovi, pretože sa vám zdalo príliš dobrý na to, aby bol klamár? To je opäť váš Systém 1, ktorý vás svojou impulzívnou povahou zaviedol na scestie.

Aby som ale bol konkrétnejší tu máte zopár príkladov, kedy nás všetkých ovláda Systém 1 a kedy Systém 2 – Myslenie v Systéme 1:

  1. Rozpoznanie známej tváre v dave
  2. Reakcia na náhly hlasný zvuk
  3. Vedieť, že 2+2=4 bez toho, aby sme to museli vedome vypočítať
  4. Pocit hladu a chuť na určitý druh jedla
  5. Automatické odbočenie, aby sa vyhlo prekážke počas jazdy
  6. Reagovanie na pavúka alebo hada so strachom, aj keď nie je nebezpečný
  7. Rozpoznanie chuti jedla, ktoré ste už predtým jedli
  8. Pocit, že vás niekto priťahuje na základe jeho vzhľadu
  9. Automatické doplnenie bežnej frázy alebo príslovia
  10. Chápanie tónu a emócií v hlase osoby, ktorá hovorí atď.

Myslenie v Systéme 2:

  1. Riešenie zložitého matematického problému
  2. Plánovanie a realizácia novej stratégie pre podnik
  3. Učenie sa hrať na nový nástroj alebo šport
  4. Čítanie a pochopenie zložitého vedeckého článku
  5. Sebareflexia a spochybňovanie vlastných presvedčení a predsudkov
  6. Riešenie zložitého hlavolamu alebo hádanky
  7. Vypracovanie a realizácia dlhodobého finančného plánu
  8. Analýza a interpretácia štatistických údajov
  9. Písanie presvedčivej eseje alebo argumentu
  10. Vytvorenie podrobného plánu projektu alebo podujatia

A aby som bol pre vás ešte užitočnejší, tu máte niektoré kognitívne skratky z knihy:

  1. Predsudok o ukotvení: Tendencia príliš sa spoliehať na prvú informáciu („kotvu“), na ktorú narazíme pri rozhodovaní. Príklad: V experimente mali účastníci odhadnúť percento afrických krajín, ktoré sú členmi OSN. Tí, ktorých sa najprv opýtali, či je to viac alebo menej ako 10 %, hádali nižšie percento ako tí, ktorých sa najprv opýtali, či je to viac alebo menej ako 65 %.
  2. Heuristika dostupnosti: Tendencia posudzovať pravdepodobnosť udalosti na základe toho, ako ľahko sa nám vybaví. Príklad: Ľudia majú tendenciu nadhodnocovať pravdepodobnosť leteckých havárií, pretože sú zapamätateľnejšie a výraznejšie ako iné typy nehôd.
  3. Potvrdzovacie skreslenie: Tendencia vyhľadávať, interpretovať a zapamätať si informácie spôsobom, ktorý potvrdzuje už existujúce presvedčenia alebo hypotézy. Príklad: Človek, ktorý verí astrológii, si môže pamätať len prípady, keď bol jeho horoskop presný, zatiaľ čo ignoruje alebo zabúda prípady, keď presný nebol.
  4. Efekt rámovania: Spôsob, akým sú informácie prezentované, môže ovplyvniť rozhodnutia a úsudky ľudí. Príklad: V istej štúdii sa zistilo, že ľudia si s väčšou pravdepodobnosťou vyberú výrobok, ktorý je opísaný ako „90 % bez tuku“, než ako „10 % tuku“, hoci oba opisy sú matematicky rovnocenné.
  5. Predsudok spätného pohľadu: Tendencia vnímať udalosti ako predvídateľnejšie, než v skutočnosti boli, keď už nastali. Príklad: Po poklese ceny akcií spoločnosti môžu investori tvrdiť, že celý čas vedeli, že sa to stane, aj keď na základe týchto poznatkov nekonali.

Kahneman ponúka praktické tipy a triky, ktoré vám pomôžu lepšie si uvedomiť svoje myslenie a vyhnúť sa tomu, aby ste sa stali obeťou kognitívnych predsudkov. Spomalením a častejším zapájaním systému 2 môžete robiť lepšie rozhodnutia a vyhnúť sa niektorým nástrahám rýchleho myslenia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *