Najvýznamnejší člen DiEM25 je bez debaty Noam Chomsky (viď link 1. pod textom). Noam je legenda ľavicového myslenia vo svete. A nielen ľavicového myslenia. Noam bol v 90.rokoch 20. storočia najcitovanejší žijúci vedec sveta (viď link 2. pod textom). Freud, Platon, Cicero, Marx, Hegel a Noam. V takej je spoločnosti. My členovia DiEM25 sme všetci pyšní na to, že sme spolu s ním v jednom hnutí. Ak niekto garantuje, že myšlienka DiEM25 spájania ľavičiarov po Európe a podpora spoločného celoeurópskeho programu je dobrý nápad, ktorý má potenciál niečo dosiahnuť, je to Noam. Preto treba jeho názory na Slovensku ľuďom približovať. Jeden z jeho hlavných prínosov, je analýza fungovania médií. Opísal ju vo svojej knihe Manufacturing consent – Vyrábanie zhody.
V našej spoločnosti sa rozpráva veľa o Slobode prejavu, Slobode myslenia, Slobode tlače/médií. Tento príbeh a viera v jeho pravdivosť je súčasťou identity nás všetkých, ľudí v Západnej civilizácii. V jednom kuse je nám vtĺkané do hláv, akí sme slobodní, ako demokratická naša spoločnosť je a zároveň ako pretkané neslobodou a propagandou sú spoločnosti v Rusku, Číne, Iráne, Severnej Kórei, Kube atď. My sme slobodní, oni žijú v neslobode, tomu máme veriť. O našich médiách/novinároch sa tvrdí, že sú strážne psy demokracie, že pracujú vo verejnom záujme, že nás objektívne informujú atď. Toto je žiaľ ale len ilúzia. Realita je taká, že média nami manipulujú, aby vytvárali dojem demokratickej spoločnosti, ktorá je ale v skutočnosti nedemokratická. Žijeme skôr v plutokracií (vysvetlenie viď link 3. pod textom). Táto manipulácia, toto Vyrábanie zhody, sa deje podľa Chomského vďaka 5 „filtrom“.
1. Vlastnenie médií – Takmer všetky relevantné média sú v súkromných rukách (viď link 4. pod textom). Ich cieľom nie je objektívne informovanie populácie, ale profit. Úloha týchto médií je generovať zisk, nie hovoriť pravdu.
2. Reklama – Vytváranie mediálneho obsahu je drahé a treba ho nejako zaplatiť. Platia ho zadávatelia reklamy. A zadávatelia reklamy chcú publikum. Čím väčšie, tým lepšie. Dá sa preto povedať, že média predávajú zadávateľom reklamy produkt – Vás – divákov, čitateľov, poslucháčov.
3. Mediálne elity – Žurnalisti nie sú skutočne strážne psy demokracie, sú to skôr komplici v manipulatívnej hre s publikom. Sú a často nie len metaforicky, v „posteli“ s politikmi a boháčmi, píšu o nich, poznajú sa s nimi, kamarátia sa s nimi, sú s nimi zadobre. Tí, čo nehrajú túto hru, budú odstrčení na okraj. Nedostanú v médiu priestor, nedostanú od politikov informácie, nebudú pozvaní na tlačovky atď.
4. Kritika – Ak nejaký žurnalista predsa len uverejní niečo kompromitujúce pre elity (ako napríklad člen DiEM25 Julian Assange), spustí sa mašinéria zastrašovania, súdov, osobných útokov, mediálnej diskreditácie.
5. Spoločný nepriateľ – Publikum sa straší nepriateľom. Či už je to komunizmus, Rusko, teroristi, imigranti, Rómovia, zlá EÚ, proste niečím, čoho sa treba báť, alebo čo treba nenávidieť, tak aby populácia bola lojálna voči elitám a hltala mediálnu propagandu. Je to hra na – My kontra Oni. Je to hra o generovaní strachu a odvracaní pozornosti, aby si ľudia neuvedomili, že ich skutočným problém sú práve tieto skorumpované elity, ktoré bežných ľudí vykorisťujú = platia oveľa menej, než je ich práca objektívne hodná a aj vďaka mediálnej manipulácii koncentrujú svoje bohatstvo a moc
Takto sa Vyrába zhoda, takto sme všetci manipulovaní. Čo robiť je nehrať túto hru. Treba sa politicky angažovať a ak to ide, nesledovať médiá vlastnené oligarchami. Napríklad ja sa politicky angažujem a zároveň nemám TV + noviny takmer vôbec nečítam. Čo čítam sú knihy a čo sledujem sú vedecké podcasty a politické YouTube kanály. Za YouTube si ale platím, aby som nemusel vidieť reklamu. Treba proste čo možno najviac osekať mediálny obsah, ktorý je manipulatívny. Dôležité totiž nie je len to, čo sa hovorí, ale ešte viac to, čo sa nehovorí. A v našich mienkotvorných médiách sa toho nehovorí pekelne veľa. Tak načo s nimi strácať čas?
1. https://cs.wikipedia.org/wiki/Noam_Chomsky