Kapitalizmus je zvláštna viera, že najhamižnejší ľudia, nejako vytvoria najlepšiu možnú spoločnosť. Táto toxická mantra nás na Slovensku úplne opantala a nevidíme preto pre stromy les. Dane sa stali záťažou a nie prosociálnou podporou – vojna sa stala tvorcom bohatstva zbrojných koncernov a zdrojom zamestnanosti a nie zbytočným vraždením – konzum poháňačom hospodárskeho rastu a nie environmentálnou a sociálnou katastrofou atď. Proste keď sa hlúposti opakujú dostatočne dlho, veľa ľudí im slepo uverí. No a jednou z tých hlúpostí, je naša dnešná adorácia zahraničného kapitálu – viď dáta v obrázku, koľko kapitálu sem natečie a koľko odtečie
Slovensko sa za posledné štvrťstoročie takmer celé rozpredalo do cudzích rúk. Z približne 350 miliardového majetku, ktorým naša krajina disponuje, je v cudzích rukách vyše 100 miliárd. Zahraničný kapitál nás tu vlastní najviac zo všetkých krajín EÚ. Treba myslieť na to, že zahraničný kapitál funguje podľa hore spomenutej mantry. Chce čo možno najviac hrabať k sebe a zo svojej investície čo možno najviac vyťažiť. Proste chce ľudí, ktorí v takých firmách pracujú, čo možo najviac vycicať, čo možno najviac okradnúť. Chce aby pracovali veľa a zarábali málo. Ak neveríte, stačí si pozrieť len posledné čísla kúpischopnosti Slovákov. To nebude náhoda, že sme najviac v rukách zahraničného kapitálu v EÚ a zároveň sme najchudobnejšia krajina v EÚ. Medzi tými dvoma tendenciami je priamy kauzálny vzťah.
Ako z tohto vampírieho zovretia von?
1. Treba sa odborovo organizovať a z 20 miliárd, ktoré z nás tí zahraniční vampíri každoročne vycicajú, čo možno najviac nechať na Slovensku. O tom rast miezd – hlavný dôvod existencie odborov – je.
2. Treba poskupovávať firmy spať do nášho lokálnehío vlastníctva. Či už to urobí štát, alebo zamestnanci je jedno. Dôležité je, aby zisk a vyprodukovaná pridaná hodnota ostávali na Slovensku a neodtiekli preč. Pozrite si náš návrh na Právo prvého odmietnutia, kde o odkupovaní firiem zamestnancami hovoríme viac – viď sekcia Zamestnanosť a pracovné právo – https://nova-lavica.sk/hodnotove-tezy/
3. Treba budovať lokálny kooperatívny sektor. Slovensko bolo v medzivojnovom období v tomto segmente hospodárstva svetový líder. Mali sme tu približne 7 000 kooperatív a to nás bolo vtedy len 3,5 milióna. Dnes ich je horko-ťažko 1 000 a je nás 5,5 milióna. Proste ak sa chceme dostať tam, kde sme voľakedy boli, treba nám založiť približne 9 000 takýchto podnikov.
Je pred nami roboty ako na kostole. Ale to je ok. Tak ako Rím nebol postavený za deň, ale staval sa stovky rokov, ani naša krajina sa nezmení z večera do rána. To my, ľudia žijúci tu a teraz rozhodujeme, čo z našej krajiny spravíme. Každý a každá z nás môže byť buďto súčasťou riešenia, alebo súčasťou problému. Rozhodnite sa už vy, čím chcete byť…..
