Ak ľavica kedysi nechápavo pozerala na niektorých pravičiarov, ktorí za každú cenu obhajovali útok USA na Afganistan a Irak, dnes nechápavo hľadí na niektorých ľavičiarov obhajujúcich útok Ruska na Ukrajinu.
Akoby odrazu nehralo rolu politické presvedčenie, ale tábor alebo blok, ktorého sme zástancami. Tento tzv. táborizmus (od slova campism) je ideologickým pozostatkom éry studenej vojny, do ktorej sa podľa všetkého pomaly vraciame. Najdôležitejším cieľom vtedy bolo podporovať ZSSR proti kapitalistickým štátom za každú cenu.
Chybou táboristov je, že triedny boj nahrádzajú bojom štátov. V dôsledku toho zabúdajú, že Rusko nie je socialistickým štátom, ale kapitalistickou diktatúrou a že jeho obeťou je pracujúca trieda. Táboristi ignorujú súperenie medzi jednotlivými imperializmami a to, že záujmy tried nie sú jednotné.
Ak imperializmus považujeme za najvyššie štádium kapitalizmu, potom to v základe znamená, že byť antiimperialistom znamená byť antikapitalistom. Rusko sa však neusiluje o vytvorenie socializmu, ale o vytvorenie lepšej vyjednávacej pozície v rámci kapitalizmu. A spĺňa na to všetky charakteristiky definované Leninom:
1) V ekonomike Ruska hrajú rozhodujúcu rolu štátne kapitalistické monopoly (70 percent ekonomiky je v rukách štátu); 2) ruský priemyselný a finančný kapitál splynuli a vytvorili finančnú oligarchiu, ktorá ho ovláda; 3) vývoz ruského kapitálu prevláda nad vývozom tovarov; 4) Rusko sa podieľa na medzinárodných kapitalistických združeniach (Bezpečnostná rada OSN a BRICS; 5) Rusko participuje na teritoriálnom rozdelení sveta (okrem východnej Európy i Sýria).
Politika podpory „menšieho zla“ nie je protiimperialistická, ale len krutá a zjednodušená forma protizápadného imperializmu, podporujúca iný imperializmus. Socialisti alebo ľavica podporujú slabšie národy v ich snahe oslobodiť sa od nadvlády väčších štátov. To automaticky neznamená podporu zbrojenia, ktoré podnecuje samoúčelné preteky v zbrojení.
Vojenská sila EÚ a NATO je už teraz silnejšia ako vojenská sila Ruska. Ukrajinu je však potrebné podporovať do tej miery, aby obhájila svoju samostatnosť, inak by sa naplnil záujem ruského imperializmu kontrolovať ju. O Ukrajine musia rozhodovať iba jej obyvatelia, preto cieľom socialistickej politiky je zbaviť utláčané krajiny všetkých imperializmov.