Život bolí. Pre mnohých je život v kapitalizme peklom na Zemi. Sú konštantne v strese, trpia, trápia sa. A hnevajú sa na vlastný osud, hnevajú sa na svoje miesto v tomto svete. Hovoria si: Keď ja sa mám tak nahovno, nech sa aj iní majú tak nahovno.
Centristi o takýchto ľuďoch hovoria ako o dezolátoch. My ľavičiari o nich hovoríme ako o nešťastníkoch a vylúčených 
My ľavičiari si uvedomujeme, že hnev sa nedá vyliečiť hnevom. Hnev sa dá vyliečiť empatiou. Byť sám a na kolenách je ťažké. My ľavičiari chápeme, že svoje miesto v tomto svete si nikto naozaj nevytvára sám. To kapitalizmus dopredu rozhodne, kto bude hore a kto bude dole a hlavne, že tým dole sa v kapitalizme nepomáha, ale sa najviac zneužívajú
Takí ľudia sú pre mňa Kainovia 21. storočia. Chcú svet zničiť. Svet je pre nich Ábel, je niečo, čo ich sklamalo, niečo, čo im sústavne pripomína ich trápenie. No a na nás ľavičiaroch je pochopiť ich a pomôcť im
Treba si uvedomiť, aké je to nebezpečné, keď bude takých Kainov priveľa. Žiaľ ich počet stále rastie, lebo nerovnosť je dnes najväčšia v dejinách ľudstva. To títo Kainovia otvárajú dvere fašizmu, ktorý silnie všade po svete. Ich hnev je časovaná bomba, ktorú treba čím skôr zneškodniť Lebo pastieri beznádeje ako Uhrík, Mazurek a im podobní, ten hnev surfujú ako vlnu k moci. U nás oni, v Nemecku AfD, vo Francúzsku Le Peinová, v USA Trump atď. Centristi nás pred tým neochránia, lebo centristi nemajú empatiu. Keby empatiu mali, neboli by v dnešnom svete centristi 
Hovorím, nazvať niekoho dezolátom, nie je recept na jeho vyliečenie, ale na jeho/jej zabetónovanie sa v tej pozícii. Ochrániť nás môže len autentická ľavica a politiky, ktoré ich utrpenie zmiernia 
