A prečo je Slovensko dnes tam, kde je? Pozri sa na ten graf. USA sú len zrkadlo toho, čo sa deje aj u nás – a často ešte brutálnejšie.
Na obrázku vidíš jednu zásadnú vec:
Keď mali ľudia silné odbory → rástli mzdy a klesala nerovnosť.
Keď odbory padli → začal rásť podiel príjmov pre najbohatších a mzdy sa odpojili od produktivity.
A teraz realita na Slovensku:
Od roku 1989 nám odborová organizovanosť padla zhruba z 60% na menej než 10 %.
To je jedna z najnižších úrovní v celej EÚ.
A výsledok presne sedí:
– mzdy rastú pomalšie ako produktivita,
– zamestnávatelia majú rekordné zisky,
– nerovnosť príjmov a majetku rastie,
– a bežný človek stále cíti, že “nejako to celé nehrá”.
A prečo by aj hralo?
Bez odborov nemá kto vyjednávať vyšší podiel pre pracujúcich.
Bez odborov nemá kto tlačiť na férové mzdy.
Bez odborov sa pracujúci stávajú len „nákladom“, nie partnerom.
A teraz pointa:
Ak nechceme skončiť ako USA, kde sa bohatstvo odtrhlo od bežných ľudí a nemajú tam ani univerzálne zdravotné poistenie, ani materskú, ani dovolenku, musíme odbory znovu postaviť na nohy.
Lebo bez kolektívnej sily sme len jednotlivci, ktorí sa snažia vyjednávať proti celým korporáciám. A to je recept na prehru a nie na víťaztvo 
Zamysli sa: kto stojí pri tebe, keď rokuješ o plate?
A ak tam nikto nestojí… možno je čas, aby stál 
