Áno, spravili sme pokrok. To je ako keby si skončil posledný v bežeckom preteku a o rok neskôr predposledný 
. Stále si trápne na konci a 25 ďaľších bežcov je pred tebou, len máš za sebou jedného človeka, čo lapá po dychu ešte viac než ty 
Ľudia na Slovensku tvrdo pracujú. Produktivitu máme obstojnú, hodiny odrobíme. V normálnej krajine by sme boli niekde v strede EÚ. U nás sme na dne. Táto tabuľka je smutné zrkadlo 
, v ktorom sa ukazuje, kto zlyháva. Nie pracujúci – ale tí, čo ich majú zastupovať 
Politici
Po štrnástich rokoch vo vláde SmeroHlasu máme Slovensko na chvoste. A namiesto férových miezd, či dôstojného života – dymové clony o „dvoch pohlaviach v ústave“ 
. S fašistami a polo-fašistami si SmeroHlasáci píšu ústavu a nazývajú to ľavicou a sociálnou-demokraciou 
Nie je to ľavica. Je to neoľudáctvo v červenom obale 
. A realita kričí: títo ľudia neslúžia bežným pracujúcim, slúžia oligarchii 
Odbory
Najväčší problém – 70/30 model 
. U nás ostáva 70 % peňazí na základných organizáciách a len 30 % ide nahor zväzom. Na západe ide 100 % hore a odtiaľ sa to prerozdeľuje. Preto tam odbory vedia platiť právnikov, robiť kampane a štrajky 
. U nás? Tvárime sa, že je to „demokratické“, no v praxi je to deravá krhla, z ktorej sila v jednom kuse vyteká.
A do toho máme 26 odborových zväzov 
V susednom Rakúsku ich majú 7 Naši „odborárski lídri“ nedokázali za 35 rokov zorganizovať ani jeden spoločný helpdesk, ani portál pre ľudí. To je ako keby 26 reštaurácií nedokázalo spraviť jeden spoločný catering 
A niektoré zväzy majú toľko členov, že by sa zmestili do jedného autobusu 
– a aj tak sa hrajú na samostatných veľkých hráčov a zástupcov pracujúcich
Napríklad ECHOZ má oficiálne vyše 11-tisíc členov, mesačne cez 100-tisíc eur na odvodoch týchto členov, ročne 1,2 milióna. Za to by mohla stáť armáda 20–30 právnikov. Namiesto toho podpredseda ECHOZu robí helpdesk na Facebooku . To je ako keby riaditeľ nemocnice zapisoval kartičky do kartotéky a umýval tam podlahu 
Ľavica
Namiesto autentickej ľavice tu máme figúrky v červených tričkách, ktoré hrajú druhé husle Smeru 
. Artur Bekmatov – predseda strany Socialisti.sk – akože radíkálnej ľavice – je ukážkový príklad – miesto skutočného boja za ľudí a pomenúvania tu spomenutých hlavných problémov našej krajiny – pomáha neoľudáckemu Smeru a útočí na opozíciu, alebo píše statusy o tom ako sa nemajú zavádzať samoobslužné pokladne v supermarketoch Že ho odtiaľ spolustraníci už dávno nevykopli, len dokazuje ako zle na tom tá strana hodnotovo a ľudsky je
Ale povedzme si otvorene: ani opozícia nie je rozhodne žiadne riešenie. Tá je ešte horšia ako SmeroHlas – veď preto ich ľudia nechcú Matovičov cirkus bol taký chaos, že počas pandémie riadili štát ako keby to bola krčma o tretej ráno 
. Ľudia tak volia medzi zlým a ešte horším. To ale nie je alternatíva. To je bludný kruh úpadku 
.
Čo teda ukazuje objektívne zrkadlo?
– Ľudia pracujú, produktivitu majú, zaslúžia si priemer EÚ a nie posledné/predposledné miesto 
.
– Politici riešia dymové clony 
.
– Odbory sa samy vyciciavajú 70/30 modelom a drobia sa na mini-zväzy .
Zrkadlo nepodvádza. Ukazuje len to, čo je pred ním.
A obraz a dáta hovoria: pracujúci si zaslúžia viac. Oveľa viac. 
10 krokov, ako sa Slovensko môže odraziť od dna 
Mentálny reštart 
➝ Slováci sa musia naučiť, že lídri a elity slúžia im. Bežní ľudia neslúžia elitám. Ak líder nerobí svoju robotu, treba to pomenovať a čakať, že začne – nie sa utešovať, že „aspoň niečo robí“
Žiadna slepá lojalita ➝ Politici nie sú naši kamaráti, ktorým niečo dlžíme. Sú naši služobníci. Ak zlyhajú, treba ich vymeniť. Štokholmský syndróm voči politikom musí skončiť – https://sk.wikipedia.org/wiki/Štokholmský_syndróm
Koniec „vždy som ho volil“ 
➝ Lojalita patrí ľuďom okolo nás, nie stranám a menám. Ak niekto vládne desaťročia a výsledkom je chudoba – hodiť cez palubu 
Zmena 70/30 modelu v našich odboroch ➝ Zvýšiť zdroje nahor, aby zväzy mali silu na kampane a štrajky
Zlúčiť zväzy 
➝ 26 mini-zväzov je absurdum. Treba silnejšie celky.
Spoločný helpdesk 
➝ jedna centrálna platforma s právnikmi pre všetkých pracujúcich.
Profesionalizácia odborov 
➝ menej dobrovoľníctva, viac platených expertov a právnikov.
Európske zdroje 
➝ naháňať granty a projekty v Bruseli a po celom svete, aby tu vznikli celé armády mladých odborárov.
Silnejšie štrajky a kampane 
➝ organizované, viditeľné, s jasnými cieľmi, nie len PR divadielko.
Nová generácia lídrov 
➝ nie recyklovaní politici a odborári, ale noví ľudia, ktorí prinesú reštart a majú odvahu byť moderní a efektívni
Kým sa budeme utešovať, že „aspoň niekto niečo robí“, budeme stále na dne 
.
A posledné miesto – či už v roku 2022 alebo predposledné v 2024 – je jediné, čo nám títo pseudo-lídri vedia vybaviť
PRESTAŇME BYŤ NÁROD MASOCHISTOV A STAŇME SA NÁRODOM BOJOVNÍKOV – KEĎ UŽ NIE ZA SEBA BOJUJME ZA NAŠE DETI A ICH BUDÚCNOSŤ
